Bitka o Daldehoz

Priepasť

Asi tristo metrov severne od mesta bola vyhĺbená sedemmetrová priepasť, zakrytá doskami a hlinou, spojená podzemnou chodbou s mestom. Kým hore dupali diví ľudia, dole v tme poverenci rozžiarili plamene, ktoré rýchlo vzbĺkli a spálili trámy držiace zdanlivo obyčajnú zem. Vrátili sa do mesta, zavalili vchod do tajnej chodby a sledovali výsledok dlho pripravovaného diela.

Obrancovia tŕpli, či pasca zafunguje, a keď sa naraz lesom rozľahol praskot dreva, hluk padajúcej sute a rev trpiacich, zajasali. Tejto starostlivo pripravenej a ixkrát odskúšanej pasci padlo za obeť na tristo severanov. Číslo sa ale ďalej zvyšovalo, pretože zhárali ďalšie trámy na západ a východ a väčšmi sa tak otváral lačný hrtan podzemného draka.

Kuše

Keď barbari prekročili priepasť a hlučne sa hrnuli na múr, 600 strelcov na povel spustilo hustú zónovú paľbu. Útok bol však rýchly a účinný dostrel daldehozských kuší 140 metrov neumožnil minúť ani tretinu šípov. Strelci sa stiahli z múrov a spoza nich ešte naslepo vyslali niekoľko sálv.

Múr

Hoci divosi stratili do 500 mužov v pasci a 200 hynúcich s šípmi v telách ležalo pred múrmi, na morálke im to naopak pridalo, zdali sa ešte zúrivejší, pomstychtiví. Pohľad na mnohotisícový psychotický dav vyzbrojenej chásky mal drastický dopad na morálku obrancov. Pôsobil doslova ako paralýza. Skamenená obrana sa len mlčky dívala, ako im nájazdníci lezú po múroch s jedinou myšlienkou v krvavých skalených očiach – zabíjať. Hoc neskoro, predsalen zareagovali. Z davu sa totiž ozval prenikavý hlas a všetci sa ako poliati živou vodou vrhli na útočníkov. Odstrkovali rebríky, liali vriacu vodu a zhadzovali petrolejové bomby. Nebyť zaváhania, barbarom by ovládnutie hradieb trvalo podstatne dlhšie. Teraz sa však obrana už musela potýkať s celoživotnými bojovníkmi zoči-voči. Len tí najlepší a najodhodlanejší predstavili divochom aký-taký odpor. Lež počas pol hodiny obrana musela múr opustiť a boj sa presunul do ulíc mesta.

Boj v uliciach

Strelci sa ešte raz pokúsili zasiahnuť, ale nemohli efektívne triafať roztrúsené severské mužstvá vpadnúce do mesta z každej strany poloblúka. Každá ulica mesta bola zatarasená barikádou. Bitka pokračovala chaotickým bojom o tieto barikády a domy, krčmy a dielne. Bojovalo sa všade, a keďže Daldehozčania už nemali kam ujsť, šlo o krvavé konflikty. Barbari postupne dobývali barikády a obkľučovali obrancov. V jeden moment tulácki rytieri svojim náhlym výpadom z bočnej uličky rozvrátili útočníkov a ovládli ulicu. Svoju chvíľku slávy si vychutnali za jasotu barikád, ale postupne ich vodcom posmelení zúrivci vytlačili a neskôr zabili.

Príchod kráľa

Ulice posiate mŕtvymi, domy v plameňoch, treskúca zima pod nechtami, posledných pár zúfalo držaných barikád. Taká bola situácia, keď sa na scéne objavil kráľ so svojim majestátnym vojom. Vstúpil do mesta južnou bránou a to, čo tam našiel, mu skrivilo tvár. Jeho armáda sa veľmi skoro stretla s tuhým náporom, ktorý sa ukázal byť nezvládnuteľným. K južnej bráne sa rýchlo zhrčilo vyše 5000 kešavých násilníkov a Rogah musel mesto opustiť. Rýchlo sa pokúsil sformovať oblúk, aby sa tak útočníci vybehnuvší spoza múrov dostali do zovretia prílišnej presily. Ťažko posúdiť, prečo tento rýchly plán zlyhal; málo času, otrasená morálka mužov po prehratom boji o bránu alebo nepripravenosť vojska na živelnosť a besnosť barbarov. Kráľ každopádne pochopil, že musí uplatniť svoju kardinálnu výhodu, a to jeho vyšľachtenú bleskovú dragúnsku jazdu. Ústupným manévrom vylákal polonahých na cestu, ktorá bola jediným voľným priestranstvom v inak hustom lese, a jeho dragúnska elita bleskovým výpadom vniesla do radov nepriateľa nevýslovný údes a zmätok. Dragúni spustili ešte jeden nájazd, podobne zdrvujúci ako prvý, ale ďalší sa už do konca bitky nepodaril pre nedostatok priestoru. Keď barbari videli, že svojim pohybom vyradili dragúnov z hry, opäť sa vzmužili a mosskú pechotu tlačili ďalej. Rogah v nastavšom zmätku stratil kontrolu nad väčšinou svojich síl a musel sa stiahnuť. Peší boj zblízka prehrávali a museli ustupovať do lesa. Rogah dorazil na ľavé krídlo a utvoril formáciu, ktorá dlho sokom odolávala. Nebol však schopný znova zhromaždiť svoje vojsko na sústredený odpor a každou hodinou bola situácia horšia. Veľký kráľ síce svojich mužov nabádal, aby bojovali udatne, priebeh bitky sa ale nezmenil a bojovalo sa už rôzne v polomere vyše kilometra od južnej brány.

Spasiteľ

Napokon predsalen došlo k zvratu. Nebol to však kráľ, kto ho zapríčinil, ani žiaden dôstojník či vojak. Z návršia severovýchodne od múrov mesta sa vyvalilo 800 mužov, ktorých účasť na konflitke nikto nečakal a popravde si ani nikto neprial. Títo zbojníci sa na čele s už vtedy chýrnym Alimom prebili k severným múrom, vpadli do mesta a tri hodiny urputne bojovali o každú ulicu. Vodca barbarov Bajj Pirs bojoval v lesoch južne od mesta, keď mu doniesli správu, že mesto strácajú na úkor tretej strany. Vrátil sa k mestu, kde ho vítala južná brána v žiari prudkého boja. Kráľ Rogah nestrácal čas a na ustúpenie barbarov reagoval zoskupením svojich šíkov. Alima v bráne zovrela veľká presila, jeho 400 zbojníkov čelilo tisícke severanov, ktorí sa časom pozbierali z mesta, a štyrom tisícom pod vedením Bajja Pirsa zvonku. Alimos sa však ukázal byť nezdolateľným súperom a bránu udržal až do príchodu už zoradenej kráľovej armády. Tá stlačila Pirsa zozadu a on bez zjavnej schopnosti preraziť bránu a v priamom osobnom ohrození samotným Alimom zareval na ústup. Hoci sa hlavná Pirsova sila vytratila východne do lesov, navyše prenasledovaná dragúnmi, boj pokračoval rôzne v meste a v priľahlých oblastiach so zvyškami barbarov ďalšie dve hodiny.