Verejný bicykel

Verejné bicykle (bikesharing) sú služba, ktorá zabezpečuje požičiavanie bicyklov osobám, ktoré ich nevlastnia. Hlavnou myšlienkou je poskytovať tieto bicykle zadarmo alebo za prijateľnú cenu na krátke cesty v mestských oblastiach ako alternatívu k hromadnej alebo individuálnej doprave a tak redukovať dopravné zápchy, hluk a znečistenie ovzdušia. Verejné bicykle môžu taktiež slúžiť na prekonanie "poslednej míle" a tak sprístupniť užívateľom sieť verejnej dopravy.

Dokovacia stanica v Bratislave na Astronomickej ulici v Ružinove
Verejné bicykle vo Viedni
Verené bicykle v Prahe
Verejné bicykle v Budapešti
Verejné bicykle v Moskve

História

Systémy verejných bicyklov sú na vzostupe v 21. storočí v celom svete, napriek tomu majú svoje korene v polovici 20. storočia v Európe. Je možné vypozorovať niekoľko vývojových generácií, ktoré sa všetky objavili v Európe, Amerike aj Ázii (uvedené sú len európske príklady):[1]

1. generácia - Verejné bicykle

Bežné bicykle mestského typu jednotnej farby, ktoré boli dané na voľné použitie vo verejnom priestore. Systém trpel krádežami a vandalizmom.

  • 1965 Amstrdam v Holandsku, Biele bicykle (Witte fiets) - spojené s hnutím Provo
  • 1974 La Rochelle vo Francúzsku, Žlté bicykle (Vélos Jaunes)
  • 1993 Cambridge v Anglicku, Zelené bicykle (Green Bikes)
  • 2001 Bratislava na Slovensku, Biele bicykle (združenie BicyBa)

2. generácia - Bicykle na mince

Bicykle boli špeciálne navrhnuté do mestského prostredia so zvýšenou odolnosťou, mali reklamné plochy. Požičiavali sa zo staníc podobne ako nákupné vozíky na mince z požičiavacej stanice a prevádzka bola možná len vo vyhradenej časti mesta (inak hrozila pokuta polície). Systém bol však napriek tomu postihovaný krádežami a vandalizmom.[2][3]

  • 1995 Kodaň v Dánsku (Bycyklen)
  • 1996 Sandnes v Nórsku (Bycykler)
  • 2000 Helsinki vo Fínsku (Citybikes)
  • 2005 Arhus v Dánsku (Bycykel)

3. generácia - Automatizované systémy

Bicykel je k dispozícii po identifikácii elektronickou kartou na stanici, bicykel má čip.

  • 1996 Portmouth v Anglicku (Bikeabout), pilotný projekt univerzitnej požičovne bicyklov na magnetické karty, ukončený 1998[4]
  • 1998 Rennes vo Francúzku (Vélo à la carte), prevádzkovaný reklamnou spoločnosťou Clear Channel France
  • 2005 Lyon vo Francúzku (Vélo'v), prevádzkovaný reklamnou spoločnosťou JCDecaux

4. generácia - GPS, internet a mobilný telefón

On-line diagnostika bicyklov aj staníc. Bicykel má palubný počítač a GPS a GSM komunikátor, stanice GSM a solárny zdroj energie. V niektorých systémoch je možné bicykel nechať zamknutý aj mimo stanice a ako voľný ho možno nájsť cez on-line mapu v mobilnom telefóne.

Verejné bicykle na Slovensku

Bratislava

Prvý projekt verejných bicyklov na Slovensku pod názvom Biele bicykle bol spustený združením BicyBa 21. septembra 2001 v Bratislave, avšak pre zvolený koncept (systém 1. generácie, bicykle boli voľne dostupné bez zamykania) v krátkom čase stroskotal kvôli krádežiam a vandalizmu[5].

V marci 2012 vypísalo mesto Bratislava súťaž na systém verejných bicyklov 3. generácie. Prihlášky bolo možné posielať do 27. apríla, do súťaže sa však nikto neprihlásil. Magistrát vyhlásil, že bude pokračovať priamymi rokovaniami s možnými prevádzkovateľmi[6].

V roku 2014 začala testovacia prevádzka nekomerčného komunitného systému verejných bicyklov. Je určený pre aktívnych bratislavčanov a koncom roka mal k dispozícii približne 50 bicykov a 25 stanovíšť.[7] Používa open source systém Open Source Bike Share založený na SMS a webovej aplikácii. Webové rozhranie je k dispozícii na adrese whitebikes.info.

7. septembra 2018 mesto spustilo oficiálny systém zdieľaných bicyklov Slovnaft Bajk.

Kežmarok

V roku 2014 začala príprava komunitného systému verejných bicyklov v Kežmarku - Kežmarok na dvoch kolesách. Prevádzka bola založená na starších opravených bicykloch a systéme Open Source Bike Share.[8]

Prievidza

V roku 2016, spustili dvaja bratia z okolia Prievidze prvý komerčný bikesharingový systém Zelený bicykel, ktorý bol založený na vlastnom SW. Do obehu dali 103 bicyklov a je si ich možné vypožičať na takmer 30 miestach po celom meste. Od 14. 7. 2016 ľudia v meste Prievidza a okolí majú možnosť využívať tento alternatívny spôsob dopravy. Podľa slov jedného zo zakladateľov Mirety-ho Diana, s príchodom sezóny 2017 majú v pláne upgradovať pôvodný systém na v2.0, čím by sa stali aj historicky prvým slovenský elektronický bikesharing.

Žilina

Od 29. marca 2019 v meste funguje systém zdieľaných bicyklov, nazývaný BikeKIA.[9] Má 20 stanovíšť, na ktorých je k dispozícii 120 bicyklov.[10]

Referencie
  1. Steve Hoyt McBeth: Transportation Seminar Series October 12, 2012, strana 4
  2. Jan Valeška Fenomén sdílení kol, Prahounakole.cz, 16.11.2008
  3. John R. Pucher, Ralph Buehler City Cycling strana 185-188, 2012 MIT USA
  4. http://veloalacarte.free.fr/index2.html
  5. http://bratislava.sme.sk/c/124828/biele-bicykle-v-centre-stroskotali.html
  6. http://bratislava.sme.sk/c/6378375/do-sutaze-na-poziciavanie-bicyklov-sa-nikto-neprihlasil.html
  7. http://bratislava.dnes24.sk/rozhovor-vsimli-ste-si-v-uliciach-bratislavy-biele-bicykle-komunitny-bikesharing-je-pre-aktivnych-bratislavcanov-192787
  8. http://www.unilevervyzva.sk/85.kezmarok-na-dvoch-kolesach/
  9. Koncom marca štartuje žilinský bike sharing [online]. bikekia.sk, 2019-03-18, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online.
  10. Mapa staníc BikeKIA v Žiline - Aktuálny stav bicyklov na mieste [online]. bikekia.sk, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.