Bibliometria
Bibliometria je vedná disciplína zaoberajúca sa meraním a kvantitatívnou analýzou dokumentov komunikujúcich vedecké poznatky.
Zakladateľmi bibliometrie boli F.J. Cole a N.B. Eales, ktorí v roku 1917 publikovali prácu Štatistická analýza literatúry. Analyzovali v nej literatúru s anatómie publikovanú od r. 1850. V r. 1923 bývalý knihovník Britského patentového úradu E. Wyndham Hulme štatisticky analyzoval históriu vedy. V r. 1927 P.L.K. Gross a E.M. Gross publikovali štúdiu v ktorej spočítali a anlyzovali citácie k článkom v chemických časopisoch. Bola to prvá štúdia tohto druhu a boli ňou položené základy citačnej analýzy. Bradfordova práca o rozdelení článkov medzi časopismi Applied Geophysics a Publication Research viedla k odvodeniu Bradfordovho zákona rozptylu.
Samotný pojem bibliometria zaviedol až v roku 1969 A. Pritchard, dovtedy sa používal termín štatistická bibliografia.
Problémy skúmané bibliometriou
- skúmanie citačných väzieb
- analýza publikačnej činnosti vedcov
- skúmanie medzinárodných publikačných trendov
- počítačová analýza publikácií
- rozloženie tvorivej výkonnosti vedcov
- informačné potreby
- tematický rozptyl literatúry
- mapovanie vedy
- vyhľadávanie informácií
- socioinformatické javy
- meranie relevancie rešeršnej činnosti
- ...
Literatúra
- Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková: Infomačná výchova. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1998.