Bibliografia

Bibliografia (angl. bibliography; gréc. biblos,[1] biblion kniha + graphein písať) je oblasť vedeckej a praktickej činnosti zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o dokumentoch; inak povedané, je to veda o bibliografickej komunikácii.[2]

Historický a súčasný význam slova bibliografia

Pôvodne sa slovo bibliografia vzťahovalo na pisárske práce a prepisovanie kníh. Za bibliografov sa považovali v antickom Grécku tí, ktorí sa zaoberali ručným opisovaním kníh. V období humanizmu sa pôvodné používanie slova bibliografia – v zmysle písať knihu, opisovať knihu – postupne zmenilo na popisovať knihu a nadobúdalo význam vzťahujúci sa na zoznam (súpis) kníh. Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.[3]

V súčasnosti sa slovo bibliografia používa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.[3]

Profilovanie základných druhov bibliografie

Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografa.[4]

Významy termínu bibliografia na Slovensku

Na Slovensku sa termín bibliografia používa najmä v troch významoch:[4]

  1. bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
  2. bibliografia ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií,
  3. bibliografia ako výsledok bibliografickej činnosti.

Definovanie bibliografie v medzinárodných normách

Termín bibliografia sa definuje:[2]

  1. v medzinárodnej norme ISO s dôrazom na jej praktickú stránku ako technika identifikácie a popisu dokumentov a triedenie získaných popisov (ISO 5127/1:1983),[5]
  2. v anglickom výklade ako štúdium techník produkcie a šírenia kníh, synonymum termínu bibliológia (veda o knihe),[5]
  3. v ďalšej norme ISO 5127/2:1983 ako sekundárny dokument, ktorý predstavuje súpis špecificky usporiadaných záznamov a obsahuje údaje popisujúce dokument a umožňujúce jeho identifikáciu. Bibliografia v tomto zmysle existuje buď ako autonómny dokument, bibliografický súpis, prípadne ako príloha alebo časť dokumentu (skrytá bibliografia).[6]

Činnosť bibliografov

Bibliografia je oblasť, ktorou sa profesionálne zaoberajú bibliografi.

Referencie
  1. RESCH, J.: Grécka kultúra v našom jazyku, 1991, s. 30.
  2. KATUŠČÁK, D.: Chrestomatia k základom bibliografie, 2006, s. 4.
  3. KATUŠČÁK, D.: Tamže, s. 5.
  4. KATUŠČÁK, D.: Tamže, s. 6.
  5. Norma ISO 5127/1:1983.
  6. Norma ISO 5127/2:1983.

Literatúra
  • KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26. februára 2006. 71 s. [cit. 10. 1. 2009]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné na internete: .
  • KATUŠČÁK, Dušan; MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1.
  • RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.

Pozri aj

Odkazy na bibliografie

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bibliografia
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.