Bezdrôtová komunikácia
Bezdrôtová komunikácia je komunikácia, ktorá spočíva v spojení dvoch subjektov iným spôsobom, než mechanicky (káblom). Podľa typu nosného média môžeme rozlišovať medzi komunikáciou optickou (svetlo), rádiovou a sonickou (zvuk). Vzdialenosť medzi komunikujúcimi bodmi môže byť od niekoľkých metrov (infračervený ovládač televízora) do miliónov kilometrov (komunikácia družíc v kozmickom priestore). Bezdrôtovú komunikáciu vnímame ako jeden z odborov v telekomunikáciách.
Termín bezdrôtová technológia je používaný v odbore mobilných zariadení, ako sú mobilné telefóny, PDA, ale nájdeme ju aj v GPS zariadeniach, satelitnej televízii a inde. V zásade sa pri bezdrôtovej komunikácii vždy používa vlnenie určitej frekvencie.
Termín bezdrôtové pripojenie označuje pripojenie k počítačovej sieti (najčastejšie Internet) využívajúce bezdrôtovú komunikáciu.
Oficiálnym objaviteľom bezdrôtovej komunikácie je Nikola Tesla.
Typy komunikácie
- Optická komunikácia (svetlo)
- Laserové spoje
- Infračervené spoje - periférie k počítačom, diaľkové ovládanie, senzory
- Signálna komunikácia - svetelným lúčom, vlajková komunikácia, posunkami, reč tela v námornej doprave, medzi hluchonemými, v uzavretých komunitách a pod.
- Rádiová komunikácia (rádiové vlny)
- Periférie k počítačom, dátové mosty, diaľkové ovládanie, vysielačky, televízny prenos a pod.
- Sonická komunikácia (zvuk)
- Ultrazvukové spoje - ponorky
- Verbálna komunikácie - medziľudská komunikácia
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bezdrátová komunikace na českej Wikipédii.