Benjamin Mazar
Profesor Benjamin Mazar (hebr. : בנימין מזר, rodným menom Binjamin Zeev Maizler; 28. jún 1906 – † 9. september 1995) bol izraelský archeológ, historik a priekopník syntézy biblického výskumu a historickej geografie.[1] V 50. rokoch bol rektorom a prezidentom Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Medzi jeho najvýznamnejšie archeologické práce patria vykopávky pozdĺž západného a južného múru Chrámovej hory v Jeruzaleme.
| Benjamin Mazar בנימין מזר | |||
 Benjamin Mazar v Bejt Šearim, 1936 | |||
| Rod. meno | Binjamin Zeev Maizler | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 28. jún 1906 Ciechanowiec, Ruská ríša (teraz Poľsko) | ||
| Úmrtie | 9. september 1995 (89 rokov) Jeruzalem, Izrael | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Narodil sa v mestečku Ciechanowiec v cárskom Rusku (dnešné Poľsko) a študoval na nemeckých univerzitách v Berlíne a Giessene. Po ukončení štúdií imigroval v roku 1929, ako 23 ročný do britskej mandátnej Palestíny, kde sa stal členom Židovskej palestínskej prieskumnej spoločnosti. V 30. rokoch riadil archeologické vykopávky v Ramat Rachel (1932) a Bejt Šearim (1936-40), pri ktorých boli odhalené pozostatky Herodovskej dynastie (zhruba 55 pred Kr. – 93 po Kr.).[2] Vykopávky v druhom spomínanom mieste patrili medzi jedny z prvých, ktoré organizovala židovská inštitúcia a okrem pozostatkov Herodovskej dynastie pri nich odkryli veľké židovské katakomby, datované do 2. až 4. storočia po Kr., známe ako pohrebné miesto židovského predstaviteľa rabiho Jehudu ha-Nasiho.
V roku 1943 sa stal akademickým pracovníkom Hebrejskej univerzity, kde neskôr pôsobil ako profesor (1951-77), rektor (1952-61) a nakoniec ako prezident (1953-61).[2]
Medzi jeho najvýznamnejšie archeologické práce patria vykopávky pozdĺž západného a južného múru Chrámovej hory v Jeruzaleme, ktoré umožnilo až izraelské dobytie východného Jeruzalemu počas šesťdňovej vojny v roku 1967. V priebehu archeologických prác trvajúcich desať rokov, sa našli predmety z čias Prvého chrámu z 8. až 7. storočia pred Kr.[1]
V roku 1968 mu bola udelená Izraelská cena za prínos v oblasti židovských štúdií[1] a ocenenie Jakir Jerušalajim (doslova „Úctyhodný občan Jeruzalema“).[3]
Časť jeho rodiny patrí medzi uznávaných odborníkov izraelskej archeológie. Ide predovšetkým o vnučku Ejlat Mazarovú a synovca Amichaja Mazara. Švagrom Benjamina Mazara bol druhý izraelský prezident Jicchak Ben Cvi.
Dielo
Benjamin Mazar vytvoril rozsiahle dielo o izraelskej archeológii, s obsahom viac ako 300 titulov. Radia sa medzi ne:
- Israel in Biblical Times (1941)
- The Mountain of the Lord (1975)
- Biblical Israel: State and People (1992)
Referencie
- GREENBERG, Joel. Benjamin Mazar, 89, Israeli Biblical Archaeologist [online]. The New York Times, 1995-09-11, [cit. 2014-04-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- Benjamin Mazar [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2014-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- Recipients of Yakir Yerushalayim award [online]. mesto Jeruzalem, 2012-00-0, [cit. 2014-04-15]. Dostupné online. (po hebrejsky)
Pozri aj
- Archeológia v Izraeli
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benjamin Mazar na českej Wikipédii.