SL Benfica

Cosme Damião

Klub vznikol v roku 1904, pri stretnutí bývalých študentov z Casa Pia. Stretli sa v zadnej časti baru Farmácia Franco s cieľom vytvoriť spoločenský a kultúrny futbalový klub nazvaný Sport Lisboa. Na stretnutí sa zúčastnilo 24 ľudí, z ktorých bol najdôležitejším Cosme Damião. Na tejto schôdzi bol José Rosa Rodrigues vymenovaný za prezidenta. Zakladatelia sa zhodli, že klubové farby budú červená a biela a znak bude tvoriť hrebeň z orla a motívu "E Pluribus Unum". Prvý zápas sa hral 1. januára 1905. Napriek dôležitým víťazstvám klub trpel v zlých podmienkach na ihrisku Terras do Desembargador. V dôsledku toho odišlo 8 hráčov do Sportingu, čím sa začala rivalita medzi klubmi.

Prvý tím

13. septembra 1908 získala spoločnosť Sport Lisboa po vzájomnej dohode Grupo Sport Benfica a zmenila názov na Sport Lisboa e Benfica. Napriek fúzií klubov pokračovali vo svojich operáciach. Domov klubu sa tak presunul z Terras do Desembargador do Campo da Feiteira.

Napriek tomu problémy s ihriskom pretrvávali a Benfica sa presťahovala na prvé trávnaté ihrisko Campo de Sete Rios v roku 1913. O štyri roky sa klub po odmietnutí vyššieho nájmu presťahoval do Campo de Benfica. Nakoniec až v roku 1925 sa klub presťahoval na vlastný štadión Estádio das Amoreiras. Benfica tam hrala 15 rokov, potom sa realitou stal nový štadión Estádio do Campo Grande. Portugalská liga začala v roku 1934 a potom čo Benfica skončila tretia v prvom ročníku, Benfica vyhrala tri majstrovstvá v rade. Tieto prvé tituly s tímom získal maďarský tréner Lippo Hertzka. V priebehu 40-tých rokov minulého storočia Benfica získala 3 krát ligu a 4 krát portugalský pohár. Tréner János Biri získal prvé double v roku 1943.

Benfica prvý medzinárodný úspech zaznamenala v roku 1950 po výhre Copa Latina, v ktorom porazila Bordeaux na národnom štadióne v Lisabone. Bola to prvá veľká medzinárodná trofej, ktorú získal portugalský klub. V roku 1957 Benfica dosiahla ďalšie finále, ale prehrala proti Realu Madrid na Santiago Bernabéu.

V roku 1954 sa Benfica presťahovala do pôvodného Estádio da Luz s počiatočnou kapacitou 40 000 miest, neskôr sa kapacita v roku 1960 rozšírila na 70 000. V päťdesiatych rokoch Benfica vyhrala 3 krát ligu a 6 krát pohár.

Pod vedením Bélu Guttmanna Benfica rozbila dominanciu Realu Madrid keď 2 krát vyhrala Európsky pohár, v rokoch 1961 a 1962. Šesťdesiate roky znamenali najúspešnejšie obdobie a k 2 európskym trofejam hráči pridali aj domáce trofeje: 8 krát liga a 3x domáci pohár. Mnoho úspechov bolo dosiahnutých vďaka hráčom ako Eusébio - jedinému hráčovi Benficy ktorý vyhral Zlatú loptu, Mário Coluna, José Águas, José Augusto, Simões, Torres a ďalších. V sezóne 1963/1964 vytvorili klubový rekord so 103 gólmi v 26 ligových zápasoch.

Eusébio

Po finále v roku 1962 sa Benfica v zlom rozišla s trénerom Bellom Guttamanom ktorý prehlásil, že bez neho Benfica nevyhraje Európsku trofej 100 rokov. Od vtedy hrala Benfica vo finále už osem krát a vždy prehrala z toho 2x na penalty:

- 1962/1963 AC Miláno 2:1 Benfica (Wembley, Miláno) - Liga majstrov

- 1964/1965 Inter Miláno 1:0 Benfica (San Siro, Miláno) - Liga majstrov

- 1967/1968 Benfica 1:4 Manchester United (Wembley, Londýn) - Liga majstrov

-1982/1983 Anderlech 2:1 Benfica (prvý zápas: Brusel 1:0, druhý zápas: Lisabon 1:1) - Pohár UEFA

- 1987/1988 PSV Eindhoven 0:0 (6:5) Benfica (Neckarstadium, Stuttgart) - Liga majstrov

- 1989/1990 AC Miláno 1:0 Benfica (Praterstadion, Viedeň) - Liga majstrov

- 2012/2013 Benfica 1:2 Chelsea (Amsterdam Arena, Amsterdam) - Európska liga

- 2013/2014 Sevilla 0:0 (4:2) Benfica (Juventus Stadium, Turín) - Európska liga

Po vytvorení UEFA Youth League Benfica prehrala ďalšie 3 európske finále a to v sezonách 2013/2014, 2016/2017 a 2019/2020.

Počas 70.-tých rokoch sa Benfica stiahla z európskej scény, ale zostala hlavnou silou v portugalskom futbale kde vyhrala 6 krát ligu a 2 krát pohár. Benfica je prvým klubom, ktorý vyhral ligu bez porážky a Eusébio bol neskôr korunovaný najlepším strelcom Európy, zaznamenal 40 gólov. V tomto období Benfica začala prijímať zahraničných hráčov.

V 80-tych rokoch Benfica naďalej prosperovala na domácom trhu. V sezóne 1980/1981 sa stala prvým klubom, ktorý vyhral všetky portugalské trofeje v jednej sezóne a to pod vedením Lajosa Barótiho. Po vylepšení štadióna v roku 1985 bol Estádio da Luz najväčší štadión v Európe a tretí najväčší na svete. Začiatkom 90-tých rokov začala žiariť hviezda Manuela Rui Costu, ktorý medzi rokmi 1990-1994 odohral 111 zápasov a následne prestúpil do Fiorentiny. Neskôr po pôsobení v AC Miláno sa vrátil k Benfice a v roku 2008 ukončil kariéru. Dnes je generálnym manažérom klubu.

Trofeje Ligy majstrov

Rui Costa

Koncom 20. storočia Benfica prekonávala finančnú krízu, ktorá bola spojená s dokončením tretieho stupňa štadióna a vysokými investíciami do hráčov. V roku 2001 členovia klubu schválili výstavbu nového Estádia da Luz, čo stalo ďalších 162 miliónov EUR. Obdobie rokov 1994 až 2003 bolo pravdepodobnej najťažšie v histórii klubu. Benfica získala iba jeden portugalský pohár, utrpela najväčšiu porážku na európskej scéne (7-0 v Celta Vigo), zaznamenala najnižšie postavenie v lige a 2 roky chýbala v európskej súťaži. V tomto období Benfica vystriedala 11 trénerov. Najväčšou hviezdou bol Nuno Gomes ktorý odohral v Benfice 399 zápasov a strelil 166 gólov.

Situácia sa výrazne zmenila po nástupe Luís Filipe Veiriu do prezidentskej funkcie 3.10.2003. Dnes je prezidentom, ktorý je najdlhšie vo svojej funkcii v histórii klubu. Pod jeho vedením Benfica dostavala nový štadión, zmenila právnu formu a začala fungovať v systéme členstva tzv. sócios. 10.12.2006 spustila vysielanie Benfica TV.

Fehérové veci

V roku 2004 v zápase v Guimarães proti domácej Vtórii 24. januára zomrel hráč Miklos Féher na zástavu srdca. Jeho číslo - 29 je navždy vyradené. O rok neskôr Benfica získala titul po jedenástich rokoch v pamätnom zápase v Porte proti Boaviste. V tom čase prišiel do klubu neskorší kapitán a jedna z ikon klubu Luisão. V svojej kariére za Benficu zaznamenal 538 zápasov, čím sa zaradil na 3 miesto v klubovej histórii a zároveň sa stal hráčom s najvyšším počtom štartov spomedzi zahraničných hráčov.

Oslavy titulov

Pablo Aimar

V roku 2009 nastúpil do trénerskej funkcie Jorge Jesus. Hneď v prvej sezóne vyhral ligu. Ligu neskôr vyhral ešte 2x. 2x Benficu doviedol aj do finále Európskej ligy. Benfica v roku 2014 vyhrala Portugalskú ligu, Portugalský pohár, Portugalský ligový pohár čo bol prvý triplete v histórii a na začiatku novej sezóny ešte vyhrala portugalský superpohár a bola vo finále Európskej ligy UEFA. V roku 2015 sa Jesus rozhodol prejsť do konkurenčného Sportingu. V tom čase boli dôležitými hráčmi Oscar Cardozo ktorý strelil 172 gólov, čím sa zaradil na deviate miesto v historickej tabuľke strelcov klubu a stal sa najlepším zahraničným strelcom klubu. Medzi kľúčových hráčov sa radili aj Pablo Aimar, Javier Saviola, David Luiz, Javi García, Nico Gaitán a ďalší.

Nahradil ho Rui Vitória a taktiež v svojej prvej sezóne doviedol klub k ligovému titulu, tretiemu v rade a taktiež do štvrť-finále Ligy Majstrov. V sezóne 2015/2016 Benfica pod jeho vedením vytvorila rekord ligy v bodovom zisku (88), ktorý bol neskôr vyrovnaný rivalom z Porta. Počas roku 2016 Benfica vyhrala 44 z 54 zápasov, čo bolo najviac spoločne s FC Barcelona. V roku 2017 Benfica prvý krát v histórii získala tzv. tetra (štyri ligové tituly v rade). V tomto období bol najvýznamnejším hráčom Jonas ktorý v sezóne 2015/16 strelil 36 a v sezóne 2017/2018 37 gólov. Dôležitou postavou bol aj brankár Júlio César.

V sezóne 2018/2019 Benfica vo víťaznej ligovej sezóne zaznamenala 103 gólov čím vyrovnala rekord z roku 1964. Viac ako 100 gólov v jednej sezóne v portugalskej lige naposledy zaznamenala Benfica v sezóne 1972/73. Počas tejto sezóny Benfica vyhrala domáci zápas proti Nacionalu 10-0, čo bol najvyšší gólový rozdiel v lige za 55 rokov. Počas tejto sezóny odstúpil tréner Rui Vitória a nahradil ho Bruno Lage ktorý začal viac využívať hráčov ktorých si vychovala sama Benfica a to Rúben Dias, Ferro, Florentino Luís, Gedson Fernandes a v neposlednom rade aj João Félix.

Skupina bola založená 16. novembra 1982 a nachádza sa v severnom rohu, Curva Norte. Diabos Vermelhos (Červený Diabli) je jedna z najstarších portugalských ultras skupín. Na začiatku bola táto skupina populárna, ale vnútorní konflikt v rokoch 1991 a 1992 negatívne ovplyvnil ďalší vývoj. Po príchode nových lídrov, ktorí pomohli zo zotavením a získaním nových členov, skupina obnovila aktivity.

24. januára 2012 Diabos oznámili, že budú chýbať na zápase proti Feirense v meste Santa Maria de Feira, kvôli vysokým cenám vstupeniek. Cena bola stanová na 25 €.

V tomto okamihu ma táto skupina viac ako 2 000 členov.

• DV Margem Sul
• DV Alentejo
• DV Algarve
• DV Norte
• DV Alhandra
• DV Alverca
• DV Londres
• DV Paris
• DV Luxemburgo
• DV Lausanne

Existuje viac centier v krajine a v zahraničí. Napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Belgicku, Španielsk, Veľkej Británii, Luxemburgsku, USA alebo aj v Kanade.

Heslo: "Connosco Quem Quiser, Contra Nós Quem Puder" (S nami kto chce, proti nám kto môže).

Logo No Name Boys

Skupina vznikla 4.marca 1992. Na štadióne majú vyhradený sektor Topo Sul (južný sektor, sektor Coca-Cola). Táto skupina bola vytvorená po nezhodách v skupine Diabos Vermelhos.

V 90.-tych rokoch to bola najpopulárnejšia skupina v Portugalsku. Členovia chodili na zápasy vo veľkom počte, či už na domáce zápasy, alebo vonku. Na štadióne vyjadrovali podporu chytľavým spevom, vlajkami a pyrotechnikou. Skupina od začiatku používala jednoduché logo, 2 čierne N obrátené naopak v červenom kruhu.

Dňa 18. septembra 1994 zakladatelia skupiny Jorge "Gullit" Mauricio, Ana Rita Fernandes a Laurentino "Tino" Soares zomreli pri autonehode v španielskej Meride, keď sa vracali zo zápasu v Splite proti Hajduku. Jednalo sa o zápas Ligy majstrov. Od tejto udalosti No Name Boys udržujú trvalé priateľstvo so skupinou Torcida Split. Počas nasledujúcich rokov si niekoľkokrát vyjadrili podporu.

V roku 1996, po incidente počas finále Portugalského pohára pri ktorom zomrel priaznivec Sportingu sa skupina skoro rozpadla. Avšak skupine sa podarilo prežiť a prekonať "kriminálny" obraz ktorý vytvárali média. NN Boys vytvorili jedinečný štýl na portugalskej scéne, pretože sa dištancovali od talianskeho ultras štýlu, ktorý bol hlavným prúdom v Portugalsku v 90-tych rokoch a na začiatku 21. storočia.

Táto skupina nemá vodcu, jediným vodcom ostal Jorge "Gullit" Mauricio. Skupina taktiež nemá žiadne webové stránky. Členovia sú dobre známi pre svoju oddanosť a vášnivú podporu na všetkých športových aktivitách, najmä na futbale, futsale a hokeji.

Heslo: "Sempre Presentes" (Vždy prítomný)

Známy fanúšikovia

• Madona (speváčka)
• Sin Cara (WWE)
• Mike Tyson (boxer)
• James Harden (Houston Rockets, NBA)
• Novak Djokovič (tenista)

Eusébio

Henrique Costa, Jesus Crespo, Cosme Damião, Luís Vieira, Alberto Rio

Francisco Albino, Julinho, Gaspar Pinto, Vítor Silva, Rogério Sousa, Alfredo Valadas

José Águas, Arsénio Duarte, Guilherme Espírito Santo, Joaquim Fernandes, Francisco Ferreira, Jacinto Marques, Ângelo Martins, António Martins, Francisco Moreira, Rogério Pipi, Joaquim Santana, Artur Santos, Joaquim Teixeira

Artur Jorge, Adolfo Calisto, Ângelo Martins, Domiciano Cavém, Humberto Coelho, Mário Coluna, Alberto Costa Pereira, Fernando Cruz, Eusébio, Jaime Graça, José Augusto, José Henrique, Nené, António Simões, Toni, José Torres

Mário Coluna

Rui Águas, Manuel Bento, Carlos Manuel, Fernando Chalana, Manuel Rui Costa, Hélder, Bastos Lopes, Silvino Louro, Paulo Madeira, Álvaro Magalhães, Mats Magnusson, Michael Maniche, Diamantino Miranda, Carlos Mozer, António Pacheco, Minervino Pietra, João Pinto, Michel Preud'homme, Shéu, António Veloso

Pablo Aimar, André Almeida, Artur, Óscar Cardozo, David Luiz, Rúben Dias, Nicolás Gaitán, Jardel, Jonas, Lima, Luisão, Miguel, Nuno Gomes, Maxi Pereira, Armando Petit, Pizzi, Quim, Eduardo Salvio, Javier Saviola, Simão Sabrosa

Najviac zápasov
	Meno	Post	Nar.	Roky	Zápasy
1	Nené	Útočník		1968-1986	575
2	António Veloso	Obranca		1980-1995	538
3	Luisão	Obranca		2003-2018	538
4	Mário Coluna	Záložník		1954-1970	525
5	Humberto Coelho	Obranca		1968-1975, 1977-1984	498
6	Shéu	Záložník		1972-1989	487
7	Manuel Bento	Brankár		1972-1990	465
8	António Simões	Útočník		1961-1975	447
9	Eusébio	Útočník		1960-1975	440
10	Domiciano Cavém	Útočník		1954-1970	416

Luisão

Najviac gólov
	Meno	Pozícia	Nar.	Roky	Góly
1	Eusébio	Útočník		1960-1975	473
2	José Águas	Útočník		1950-1963	379
3	Nené	Útočník		1968-1986	360
4	José Torres	Útočník		1959-1971	226
5	Arsénio Duarte	Útočník		1943-1955	220
6	Rogério Pipi	Útočník		1942-1954	212
7	Julinho	Útočník		1942-1953	205
8	José Augusto	Útočník		1959-1970	175
9	Óscar Cardozo	Útočník		2007-2014	172
10	Nuno Gomes	Útočník		1997-2000, 2002-2011	166

Ricardinho - futsal

Gonçalo Alves, Bebé, Chaguinha, André Coelho, Bruno Coelho, Pedro Costa, Deives, Elisandro, Luís Estrela, Fernandinho, Juanjo, André Lima, César Paulo, Alexandre Patias, Arnaldo Pereira, Pica Pau, Joel Queiróz, Ricardinho, Robinho, Diego Roncaglio, André Sousa, Rogério Vilela, Vitinha, Fernando Wilhelm, Zé Mária

José António, Fredrik Appelgren, Paulo Bunze, João Santa Bárbara, Inácio Carmo, Carlos Carneiro, Davide Carvalho, Gheroge Covaciu, Alexandre Cavalcanti, Gheorge Dogarescu, Cezar Draganita, Pedro Gama, Mário Gentil, Nuno Grilo, Rui Ferreira, João Ferreirinho, Hugo Figueira, José Janeiro, Francisco João, Luís Lopes, João Manuel Reinaldo, Paulo Moreno, Kévin Nyokas, João País, Elly Semedo, Rene Toft Hansen, Vasco Vasconcelos

Jordi Adroher, Paulo Almeida, Luís Ferreira, Felipe Gaidão, Casimiro, Garrancho, Jorge Godinho, José Leste, Carlos Lopes, Rui Lopes, António Livramento, Valter Neves, Carlos Nicólia, Ricardo Perreira, Diogo Rafael, António Ramalho, Miguel Rocha, João Rodrigues, Ricardo Rosado, Ricardo Silva, Guillem Trabal, Mariano Velasquez, Panchito Velasquez, Luís Viana

Marc Acres, Carlos Andrade, Jorge Barbosa, Tomás Barroso, Betinho, Diogo Carreira, Eric Coleman, Deaquan Cook, Seth Doliboa, Heshimu Evans, Fred Gentry, Arthur Leiria, Carlos Lisboa, Pedro Miguel, Toure Murry, Mike Plowden, Alexandre Pires, Sérgio Ramos, Carlos Seixas, António Tavares, Henrique Vieira, Jamie Watson

José Barros, Pedro Barros, Valério Capaz, Ivo Casas, Flávio Cruz, Bruno Feteira, Carlos Figueiredo, Pedro Fiúzia, Eduardo Galinha, Hugo Gaspar, Rui Guedes, Marc-Anthony Honoré, Jorge Infante, José Jardim, Renato Júnior, Márcio Karas, Alexandre Lamb, Peytchev, Luís Quelhas, Manuel Silva, Carlos Teixeira, Peter Wohlfarhrtstatter, Tiago Violas, Zelão