Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (skrátene BOZP) je stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu alebo prostredia na zamestnancov.[1] Zahŕňa v sebe dve funkcie, ktorými je bezpečnosť práce a ochrana zdravia pri práci. Zatiaľ čo ochrana zdravia pri práci napĺňa hlavnú praktickú funkciu obsahu pojmu BOZP, bezpečnosť práce predstavuje spôsob, akým je dosahovaná[2]. Faktormi ovplyvňujúcimi BOZP sú okrem právnych predpisov a pracovno-bezpečnostných technických opatrení aj stav pracovného prostredia, správanie sa pracujúcich na pracovisku (ich psychický stav), ale aj ich vybavenie pracovnými odevmi a ochrannými pomôckami.[3] V praxi je celý systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zameraný nielen na zamedzenie poškodenia zdravia pracujúcich, ale aj na podporu zdravia zamestnancov, zvyšovanie alebo regeneráciu úrovne zdravia pri práci a podporu práceschopnosti a pohody pri práci, tak aby to zodpovedalo prijateľným štandardom.[2]

Rukavice, prilba a ochranné okuliare, štandardné pomôcky na ochranu zdravia pracujúcich.

Systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predstavuje sústavu legislatívnych, organizačných, technických, zdravotníckych, ekonomických, osvetovo-vzdelávacích a sociálnych opatrení. Na medzinárodnej úrovni bol prijatý rad opatrení na ochranu práce, predovšetkým komplexný Dohovor o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a pracovnom prostredí Medzinárodnej organizácie práce. Najrozsiahlejšiu časť pracovného práva EÚ tvorí problematika BOZP. Základom je smernica Rady ES č. 89/391/EHS o opatreniach na zlepšenie BOZP zamestnancov. Legislatíva BOZP upravuje práva a povinnosti zamestnávateľov, štátneho dozoru, práva a povinnosti zamestnancov a ostatných orgánov spoločenskej kontroly. Prioritnou zásadou BOZP je dôraz na prevenciu.[1]

V slovenskej legislatíve sa bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov pri práci zaoberá zákon č. 124 z roku 2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov[4] v znení neskorších predpisov a množstvo ďalších legislatívnych predpisov, zameraných špecificky. Prvé zákony, ktoré ošetrovali bezpečnosť práce boli na Slovenskom území vydané v roku 1854 pre baníctvo[3].

Školenie BOZP

Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov. Táto povinnosť je upravená v § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obsah oboznamovania o BOZP

Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:

  • s právnymi predpismi a predpismi vydanými zamestnávateľom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi (povinnosťou zamestnávateľa je aj overovanie znalostí zamestnancov o týchto predpisoch napríklad formou testu)
  • s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi
  • so zákazom vstupovať do určitého priestoru, zdržiavať sa v tomto priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca

Periodicita vykonávania školení ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí byť upravená aj vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Podľa zákona o BOZP sa školenie zamestnancov musí vykonávať najmenej raz za dva roky, ak v osobitnom predpise pre daný druh prác nie je ustanovený kratší čas. Požiadavka zrozumiteľnosti znamená, že školenia musia byť vykonávané tak, aby im každý zamestnanec porozumel (primeraným tempom, jednoduchými vetnými formuláciami, prípadne doplnené praktickými ukážkami). Preukázateľnosť spočíva v tom, že každý zamestnanec, ktorý školenie absolvuje, podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschováva. Dokument preukazujúci vykonanie školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia musí byť tiež upravený vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je tiež povinný v oblasti BOZP zamestnancom vhodným spôsobom a zrozumiteľne poskytnúť potrebné informácie o:

  • nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika
  • preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách
  • opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie
  • preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce
  • pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach
Kedy sa musí vykonať oboznamovanie BOZP a ako ho môže zamestnávateľ zabezpečovať

Oboznamovanie zamestnanca ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa musí vykonať pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku . Okrem toho, ako bolo spomenuté, pravidelne najmenej raz za dva roky. Školenia sa musia uskutočňovať v rámci pracovného času zamestnancov a za tento čas im zamestnávateľ poskytuje aj mzdu.

Kto môže vykonávať oboznamovanie?

Ku školeniam ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom bude uvedený spôsob vykonania školenia, požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich školenie a pravidelnosť vykonávania školenia. Vykonanie školenia zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť troma spôsobmi. Môže ho vykonávať osobne sám zamestnávateľ alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo dodávateľským spôsobom, keď si túto službu objedná od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má na vykonávanie školení oprávnenie od Národného inšpektorátu práce.[5][6][7][8][9]

Referencie
  1. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, 2006, [cit. 2010-06-18]. Dostupné online.
  2. HATINA, T, Kardošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [online]. employment.gov.sk, [cit. 2010-06-18]. Dostupné online.
  3. Veľký, J. a kolektív, 1978, Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 191
  4. Zákon 124 z 2. februára 2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (aktuálne znenie) [online]. zakonypreludi.sk, 2006, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online.
  5. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20160102
  6. https://www.ip.gov.sk/faq/?ip=ba
  7. http://www.epi.sk/odborny-clanok/Novy-zakon-o-BOZP-v-praxi.htm
  8. https://www.ip.gov.sk/informacie-a-podmienky-pre-ziadatelov-o-vydanie-opravnenia-na-vavz/
  9. https://hygis.sk/skolenia-bozp-samostatne/
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.