Index telesnej hmotnosti

Index telesnej hmotnosti (angl. Body Mass Index – BMI) patrí medzi najviac používané metódy merania obezity. Počíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch. Vo všeobecnosti sa dá považovať len za štatistický nástroj pre porovnávanie v populácii. U konkrétneho jedinca ignoruje veľké množstvo dôležitých faktorov (napr. stavbu tela, množstvo svalstva a pod). Vzorec pre výpočet:

\mathrm {BMI} ={\frac {m}{h^{2}}}

,

kde

m – telesná hmotnosť v kilogramoch
h – telesná výška v metroch

Výsledky BMI

Pre európsku populáciu platia tieto kritériá:

do 17,5: podvýživa. Čím je číslo menšie, tým viac sa približujete k podvýžive. Týka sa predovšetkým trpiacich anorexiou či bulímiou. Telo nie je dostatočne vyživované, chýbajú mu základné stopové prvky, čo sa prejavuje častými ochoreniami a celkovým oslabením organizmu.
17,5 – 25: ideálna a zdravá váha. Človek s týmto BMI by si mal svoju váhu udržať vyváženou stravou a dostatkom pohybu. Zdravotné komplikácie spojené s hmotnosťou sú v tejto skupine najmenej časté.
25 – 30: mierna nadváha. Riziko vysokého tlaku či srdcových ťažkostí sa tu mierne zvyšuje. Poväčšine ide o nesprávne stravovacie návyky, napríklad nadmerné konzumovanie večer a v noci, alebo nevyvážený podiel tukov a iných zložiek potravy. Takisto je tu častý nedostatok pohybu či sedavé zamestnanie.
30 – 40: obezita. V tomto prípade ide o pomerne vážne zdravotné riziko.
40 a viac: ťažká obezita. V tomto štádiu je potrebná radikálna zmena stravovacieho režimu a návykov.

Hranice hodnôt BMI sa líšia pre rôzne rasy. Napr. Ázijci používajú o niečo nižšie hranice, za obéznych sa tam považujú už ľudia s BMI nad 27,5, ako ideálny sa ustanovujú BMI v rozmedzí 18,5 – 23.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.