Austromarxizmus

Austromarxizmus je filozofický smer - škola rakúskeho marxizmu, ktorá sa rozvíjala začiatkom 20. storočia.

Kryštalizačným bodom hnutia bol spolok „Zukunft“ (Budúcnosť) založený v roku 1903, edícia „Marx-Studien“, ktoré vychádzali od roku 1904 a v ktorých boli uverejnené prvé významné diela austromarxistov, a časopis „Der Kampf“, ktorý bol desaťročia teoretickým orgánom rakúskej sociálnej demokracie. Najvýznamnejšími predstaviteľmi austromarxizmu boli: Max Adler, O. Bauer, R. Hilferding, K. Renner a Fr. Adler. Príslušnosť K. Kautského k tejto skupine je sporná.

Špecifikum austromarxizmu ako pravého krídla v rámci marxistickej sociálnej demokracie je určené tým, že austromarxisti preberali od novokantovstva kriticko-transcendentálnu metódu a jedni viac, druhí menej opúšťali Hegelovu dialektickú metódu ako základ marxistickej dialektiky. Aplikácia kantovskej metódy viedla k tomu, že austromarxisti interpretovali marxizmus prevažne ako sociológiu, t. j. ako prísnu vedu o spoločnosti. Austromarxizmus tendoval k liberálnej koncepcii socializmu. Po vzniku Sovietskeho zväzu sa austromarxizmus začal štiepiť rôznymi smermi a po víťazstve nacizmu v Rakúsku došlo k tragickému koncu austromarxizmu.