Posluch (medicína)

Posluch (iné názvy: auskultácia, auskultovanie (z lat. auscultatio - načúvanie),[1] načúvanie, počúvanie, lekársky/-e posluch/načúvanie/počúvanie, vyšetrenie posluchom/počúvaním/načúvaním/sluchom) je jedna z častí fyzikálneho vyšetrenia. V širšom zmysle posudzuje všetky zvukové fenomény vydávané ľudským telom - dýchanie, reč, peristaltiku, tok krvi tepnami, tlkot srdca. V praxi sa takto označuje len vyšetrenie fonendoskopom.

Posluch pľúc

Pri posluchu pľúc sa ich zvukové fenomény označujú ako dýchacie šelesty. Tie sa rozdeľujú na:

  • hlavné alebo vlastné
    • vezikulárne dýchanie - vzniká kolapsom a rozpínaním alveol (pľúcnych mechúrikov) pri dýchaní, šelest v nádychu (inspíriu) je 3-krát dlhší ako vo výdychu (expíriu)
    • trubicové dýchanie - vzniká v centrálnych častiach dolných ciest dýchacích prechodom a rezonanciou vzduchu cez hlasivky, priedušnicu a väčšie priedušky; za normálnych okolností je počuteľné iba na miestach, kde sú tesne pod hrudnou stenou dýchacie cesty veľkého kalibru; vymizne po tracheostómii a laryngektómii
  • vedľajšie (vždy patologické)
    • pleurálny trecí šelest - vzniká trením listov pohrudnice, pokrytých fibrínovým povlakom (pri jej zápale)
    • suché chrapoty (piskoty, vrzgoty, rachoty) - príčinou je väzký sekrét v dýchacích cestách
    • vlhké chrapoty (prízvučné, neprízvučné) - príčinou je tekutina v drobných prieduškách
    • krepitácia alebo krepitus - drobné praskanie spôsobené oddeľovaním zlepených stien alveol a drobných priedušiek

Posluch srdca

Posluch srdca poskytuje základnú informáciu o jeho stave a funkcii. Skúsený lekár dokáže pozorným posluchom veľmi presne identifikovať najrôznejšie chlopňové chyby i poruchy rytmu, v súčasnosti sa však vysoká úroveň tejto schopnosti pomaly vytráca pre prístupnosť vyšetrovacích metód ako je EKG a echokardiografia.

Srdce sa posluchom vyšetruje v tichej miestnosti. Fonendoskop sa prikladá na miesta, kde sú na hrudníku ozvy chlopní najlepšie počuteľné, nie na miesta ich anatomického priemetu na stenu hrudníka:

  • mitrálna chlopňa - oblasť hrotu srdca
  • aortálna chlopňa - druhé medzirebrie vpravo
  • trikuspidálna chlopňa - dolný okraj sterna
  • pulmonálna chlopňa - druhé medzirebrie vľavo od sterna

Srdcové ozvy

U dospelého zdravého človeka sú počuteľné dve ozvy - systolická a diastolická. Systolickú od diastolickej oddeľujú dve desatiny sekundy, diastolickú od systolickej cca päť desatín - hovoríme o systolickej a diastolickej pauze. U detí pravidelne a u mladých dospelých pomerne často možno počuť tri, zriedkavejšie až štyri ozvy.

Zvuk systolickej ozvy tvorí najmä rozkmitanie uzatvorenej mitrálnej chlopne. Zvuk diastolickej ozvy tvorí otvorenie a uzatvorenie pulmonálnej a aortálnej chlopne. Podklad akustického fenoménu tretej ozvy nie je celkom jasný, predpokladá sa, že ju spôsobujú vibrácie svaloviny srdca pri jeho rozpätí a náraz vtekajúcej krvi na začiatku diastoly. Štvrtá ozva vzniká rozkmitaním svaloviny ľavej komory srdca na konci diastoly.

Patologické zmeny zvukových oziev sa nazývajú srdcové šelesty.

Zdroje
  • KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (po česky)
  1. KÁBRT, Ján. Stručný lekársky slovník. Martin : Osveta, 1980. ISBN 80-217-0494-2. S. 50.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.