Astronomická ročenka
Astronomická ročenka je ročenka, ktorá obsahuje súhrn najdôležitejších údajov o polohe Slnka, Mesiaca, planét, hviezd, ako aj o zatmeniach Slnka a Mesiaca, o zákrytoch hviezd, o konfiguráciách planét a iných úkazoch v danom roku a tabuľky na určovanie času a polôh. Výpočet polôh, efemeríd nebeských telies sa obyčajne udáva pre Slnko a planéty na každý deň, pre Mesiac na každú hodinu, pre hviezdy v intervale niekoľkých dní. Údaje v astronomických ročenkách sa počítajú v astronomických výpočtových strediskách pomocou počítačov.
Prvé tabuľky pohybu a polôh Slnka a Mesiaca zostavil Hipparchos v 2. storočí pred Kr. až na 600 rokov dopredu. V Ptolemaiovom Almageste z 2. storočia boli zachytené už presné predpovede zatmení Slnka a Mesiaca. Na základe dlhodobých pozorovaní boli v 13. storočí zostavené tabuľky polôh nebeských telies, Tabulae Alfonsianae. V 16. storočí vznikli presnejšie tabuľky polôh nebeských telies, Reinoldsove Pruské tabuľky. Medzi najpresnejšie z historických tabuliek efemeríd patria Regiomontanove tabuľky, ktoré používali moreplavci, napríklad aj Krištof Kolumbus a Tabulae Rudolphinae.
Medzi najpoužívanejšie medzinárodné astronomické ročenky patria:
- Connaissance des Temps
- Nautical Almanac and Astronomical Ephemeris
- Berliner Astronomisches Jahrbuch
- American Ephemeris and Nautical Almanac
- Almanaco Nautico
- Astronomičeskij Ježegodnik
Pre širší okruh záujemcov sa na základe efemeríd zo svetových astronomických ročeniek vypracúvajú ďalšie astronomické ročenky, zohľadňujúce zemepisnú polohu jednotlivých krajín. U nás každoročne vychádza tradičná Astronomická ročenka (Vydavateľstvo Obzor), v Česku Hvězdářská ročenka (ČSAV v Prahe).
