Apači

Apači je spoločný názov pre niekoľko kultúrne spriaznených národností pôvodných indiánskych obyvateľov Severnej Ameriky hovoriacich juhoathabaskými jazykmi. V súčasnosti sa za Apačov považuje asi 56 060 ľudí.[1] Väčšina žije v štátoch Arizona, Nové Mexiko a Oklahoma.[2] Niektorí žijú aj v Mexiku. Väčšina z nich pracuje ako sezónni robotníci, pastieri alebo v priemysle. Pôvodne vyznávali animistické náboženstvo, neskôr prijali kresťanstvo.

Mapa apačských kmeňov v 18. storočí; WA - Západní Apači, N - Navahovia, Ch - Čirikavovia, M - Meskalerovia, J - Jikarillovia, L - Lipan, Pl - Kiowa Apači

Apačský bojovník Geronimo (vpravo) so svojimi bojovníkmi

Apačskú skupinu tvoria Západní Apači, Chiricahua (Čirikavovia, Chirikahua), Mescalero (Mescalerovia, Meskalero), Jicarilla (Jicarillovia), Lipan a Kiowa Apači. Niekedy sa medzi Apačov zaraďujú aj Navahovia (Navajovia, Navajo), ktorí však nehovoria athabaským jazykom.

Pôvodný význam slova Apač je nejasný, ale predpokladá sa, že môže pochádzať z yavapaiského slova epač, čo znamená ľudia, zo zuňijského apaču vo význame nepriateľ (čo ale znamená aj zuňijské označenie pre Navahov), poprípade z bližšie neurčeného yumovského slova znamenajúceho bojujúci muž. Apači si sami hovoria N'de, Dinë, Tinde alebo Inde, t.j. ľudia.

Pôvodne zrejme prišli zo severnej časti kontinentu približne v 10. storočí. Apači pôvodne pred príchodom bielych kolonistov obývali, resp. kočovali v oblastiach medzi západom Arizony, stredným Texasom a západným Kansasom. V 17. storočí boli ich počty odhadované na 5-6000. Živili sa zberom plodov a lovom. V 17. storočí získali od Španielov zbrane a kone. Boli obávaní bojovníci, bojovali partizánskym spôsobom. Kládli tvrdý odpor americkým kolonizátorom. Posledná skupina odbojných Apačov bola porazená jednotkami americkej armády až v roku 1886.[3]