Anunna

• Sumeri mali
  • a) výraz ^da-nun-na(-k) alebo možno ^da-nún-na(-k) ; množné číslo ^da-nun-na-ke₄-ne (^da-nún-na-ke₄-ne) [čiarka značí dlhú výslovnosť]. Spočiatku sa slovo písalo bez božského determinatívu (bez d na začiatku). Anunna znamená „ktorí sú z ‘kniežacieho‘ semena“, teda zrejme niečo ako „ktorí sú ušľachtilého pôvodu“.
  • b) (najmä v neskorších, postarobabylonských textoch) výraz „veľké kniežatá“ (^dnun-gal-e-ne), ktorý zdá sa bol pôvodne epitetom slova Anunna a neskôr sa u Akkadov zmenil na synonymum slova Igigú.
• Akkadi mali:
  • a) výraz Anunnak(k)ú (Anunnaki; konvenčné čítanie) alebo možno Anúnakú. Tento je priamo odvodený zo sumerského slova a má etymologicky rovnaký význam. Akkadské genitívne formy sú E-nu-na-ki alebo E-nu-uk-ki (prízvuk asi na –u-).
  • b) výraz Igigú (Igigi; množné číslo: Igigine), ktorý často splýva s a). Jeho pôvod je neznámy, asi je staroakadský alebo amorejský.
• Chetitské texty poznajú len výraz Anunnaki (Igigú nie)

Najstaršie predstavy o týchto bohoch sú úplne neznáme, pretože sa tento výraz v textoch vyskytuje až oveľa neskôr než individuálne mená bohov. U Sumerov išlo zrejme o nejakú skupinu bohov považovaných za „vyšších“, čo by naznačoval fakt, že najčastejším epitetom slova Anunnaki je „veľkí bohovia“. Zdá sa, že všetci patrili len k štyrom generáciám reprezentovaným bohmi An, Enlil, Nanna a Utu. V iných textoch išlo o skupiny lokálnych bohov: Z čias Uru III a krátko pred ním (teda do 2000 pred Kr.) texty spomínajú „lokálne“ obmedzené skupiny Anunna, napr. „50 Anunna z Eridu“ (a-nun-na-eridu ninnu-bi), „Anunna krajiny Lagaš“ (a-nun-na-ki-lagaš). Z kontextov vyplýva, že sa ako anunna označujú určití miestni bohovia a číslo 50 sa nemyslí doslova. Text Gudeovej stély dokazuje, že sa na Anunna ako celok ľudia obracali aj v modlitbách.

V textoch sa vždy spomínajú ako skupina bohov. Ich úplný zoznam nie je uvedený nikde, vie sa len, že to boli bohovia aj bohyne. Zdá, že ako skupina nemali špecifickú funkciu inú než všeobecné božské funkcie typu rozhodovať o osude a podobne. V minulosti sa myslelo, že to boli bohovia podsvetia (prípadne, že niektorí z nich boli sudcami podsvetia), toto tvrdenie však nemožno dokázať (naznačoval by to len sporný preklad jedného textu: „...Annuna, 7 sudcov spomedzi nich...“).

Výraz Igigú sa prvý raz vyskytuje v starobabylonských textoch. Annunakú a Igigú označovali pôvodne to isté a používajú sa aj potom často synonymne. Išlo o skupinu nejakých významných bohov. V Epose o Atrachasísovi (18. stor. pred Kr.) sa pojmy rozlišujú: Igigú sa spomínajú ako „služobní bohovia“, ktorí pracovali pre bohov Annunakú a nakoniec sa proti Annunakú vzbúrili; spálili svoje nástroje a boh Enki v tejto súvislosti vraj navrhol vytvoriť novú bytosť – človeka – aby prebral prácu Igigú. Aj v iných textoch sú náznaky, že Annunakú sú skôr nebeskí a Igigú chtonickí bohovia, ale toto rozlišovanie nie je konzistentné. Aj Annunakú aj Igigú označovali často aj všetkých bohov.

Asi od druhej polovice 2. tisícročia pred Kr. Annunakú označovali (naopak) predovšetkým bohov podsvetia, kým Igigú nebeských bohov. V Enúma Eliš (13. storočie ) sa napríklad spomína, že Marduk bohov rozdelil na 300 „podsveťových“ Annunnakú (teda bohov podsvetia) a 300 „nebeských“ Annunnakú (teda bohov nebies; v niektorých častiach textu sa nazývajú Igigú).

Niektorí autori, predovšetkým Zecharia Sitchin, Laurence Gardner a David Icke, považujú Anunnaki za mimozemšťanov, ktorí stvorili/geneticky pozmenili prvých ľudí. Tieto názory nemajú najmenšiu podporu u sumerológov a asyriológov.

• Reallexikon der Assyriologie (RLA), Fünfter Band, 1978, Walter de Gruyter
• Leick, G.: A Dictionary of Ancient Near Eastern Mythology, 1991, Routledge