Anton Gymerský

Začínal v ochotníckych súboroch v Solivare pri Prešove a v Žiline. V rokoch 1949 – 1965 bol členom Divadla SNP v Martine, od roku 1965 činohry Štátneho divadla v Košiciach. V rokoch 1971 – 1979 aj umelecký šéf činohry. Pôsobil najmä ako divadelný herec, kde na javisku stvárnil viac ako 170 postáv (Vocilka - v Strakonickom gajdošovi, Lucifer - v Čert a káča, Rubánus - Geľo Sebechlebský, Kubo - v Spenenom koňovi, Mešťanosta - v Revízorovi, Harpagón - v Lakomcovi, Tulák - v Zo života hmyzu, Georg - v O myšiach a ľuďoch, Dr. Cnock - v Dr. Cnockovi, Handrár - v Bláznivá zo Šaiot, Teterev - v Meštiakoch, Opitz - v Môj generál...). Bol dobrým huslistom a túto schopnosť využívali režiséri nielen na javisku, ale aj v televízii a vo filme. Vyťaženosť v divadle sa odzrkadlila na práci v rozhlase, televízii a filme, kde vytváral menšie postavy V televízii (napr. Miesto v dome - 1975, Jedenáste prikázanie - 1978) V 50. – 60. rokoch často vystupoval s estrádnym číslom "vojak Gymoš". Toto číslo bolo zaradené do prvého televízneho vysielania. V roku 1972 dostal titul zaslúžilý umelec.

Bol vášnivý rybár a poľovník, otec troch detí. Manželka Libuša Kulhánková - Gymerská, herečka. Je pochovaný v Košiciach.

Životopis - Libuša Kulhánková Gymerská

narodila sa v Košiciach 26.IX.1922 Čeňkovi Kulhánkovi a Oldřiške rodenej Smajzlovej.  Zomrela v Košiciach 6.3.  1990 ,kde je aj pochovaná .

Pod hereckým (dievčenským) menom Kulhánková vystupovala od roku 1940 najprv vo viacerých súkromných aj kočovných spoločnostiach napr.riaditeľky Trubíniovej , Klatovského, Pražskom Divadélku Slupy, hrala v Komorném divadélku na Jungmanovej tr.Profesionálnou herečkou sa stala zložením skúšok pred odbornou komisiou Zväzu českého herectva 2. Októbra 1945 v Brne.Bola členkou Svépomocného združení Pražských hercú . Po vojne (od 1. Októbra 1945 do augusta 1946)  divadla bratov Mrštíkovcov v Brne (stredomoravské lidové divadlo ) a potom spolu formovala  Divadlo v Martine do roku 1965. Od nástupu do ŠD Košíce (1965) vystupovala  už  pod menom Libuša  Gymerská až do odchodu do dôchodku v r.1982 .

Za svoju hereckú kariéru stvárnila viac ako 170 postáv veľmi širokého spektra charakterov a typov. Bola známou recitátorkou a viedla niekoľko ochotníckych súborov (napr. v Barci pri Košiciach v detskom domove, po odchode na dôchodok v Prievidzi).Vo voľnom čase najmä za mladi rada maľovala motívy z prírody, ale aj portréty. Bola poslankyňou a predsedníčkou kultúrnej komisie v Martine a v Košiciach sa angažovala najmä v ženskom hnutí.

Režiséri, ako Greguš, M. Hollý, Haľama, Pietor, Petrovický, Bobula, Svoboda, Petruška,... ju obsadzovali podľa potrieb dramaturgie a skladby súboru do postáv žien bez vyhraneného zaradenia niektorého na ňu preferovaného typu. Kritici vyzdvihovali jej širokú škálu hereckého prejavu, vystihnutie podstaty charakteru postavy, nielen vonkajšími vyjadrovacími  prostriedkami hereckej tvorby, ale aj schopnosť ponoru do psychológie postavy. Odbornou kritikou bola oceňovaná aj jej komediálnosť, ale aj precízne narábanie s dikciou a hlasom. Mala výbornú pamäť a to často využívali režiséri na náhle záskoky chorých či inak indisponovaných kolegýň. Za svoju hereckú kariéru spolupracovala s mnohými hereckými partnermi v rolách  matky, dcéry, milenky, nadriadenej, slúžky, či len ako partnerka do autorom predpísanej dvojice. Medzi najčastejších patrili v začiatkoch E. Romančík, C.Filčík, J. Króner, I.Bindas, E.Horvát, Ľ. Grešo, I.Letko, B.Králik, A.Gymerský, ktorý sa stal aj jej celoživotným partnerom. Neskôr po prechode do Košíc to boli najmä F. Hodorovský, I. Rajniak, P.Bzdúch a najmä Peter Macko... Zo ženských kolegýň to boli F.Bachledová, Terka Hurbanová-Kronerová, M. Kraľovičová, E.Rysová, N. Hejná... a v Košiciach E.Volková, H.Grisová, E. Večerová, Poldaufová...

V jej repertoári nájdeme postavy svetovej aj domácej dramatickej tvorby, ako napr. Káča v Čert a Káča od Drdu, Emília ale aj Karolína v Geľovi  Sebechlebskom od Hollého, Euridika v Antigóne od Sofokla, Pompána v Balade o Unšpíglovi, Mercedes v Sedem výkrikov na mori, Daria v Neznámom od Sobola, Lena vo Väzňoch z Altony od Sartra, Ošetrovateľka v detektívke v Pasca od Tomasa Viliemsa, Pelageja Vlasovová v Brechtovej Matke je hodnotená ako jej životná postava, na ktorú mala v závere profesionálnej hereckej kariéry, životné skúsenosti a herecké predpoklady.

• 1953: Rodná zem
• 1957: Zářijové noci (vojak Karabinoš)
• 1957: Zemianska česť
• 1958: Touha
• 1960: Na pochode sa vždy nespieva (Cibuľa)
• 1961: Most na tú stranu (Krekáč)
• 1961: My z IX.A (lekár)
• 1961: Zbabělec (Adamík st.)
• 1974: Trofej neznámeho strelca (ing. Dragič)
• 1976: Rozdelení (Horniak)
• 1978: Poéma o svedomí (Josko)
• 1979: Cnostný Metod
• 1981: Noční jazdci (krčmár)