Antigén prezentujúca bunka
Antigén prezentujúce bunky (v skratke APC, z angl. antigen presenting cell) sú bunky imunitného systému, ktoré spolu s T-lymfocytmi tvoria spojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou. Patria medzi ne predovšetkým dendritové bunky, ale aj monocyty a makrofágy, no schopnosť prezentovať antigén majú všetky bunky, ktoré majú jadro.
Antigén prezentujúce bunky prezentujú antigén na tzv. MHC glykoproteínoch a komplexy MHC glykoproteínov s týmito antigénmi sú následne rozpoznávané nezrelými T-lymfocytmi, ktoré môžu následne aktivovať niektoré mechanizmy buniek nešpecifickej imunity, aktivovať B-lymfocyty (tzv. pomocné T-lymfocyty) alebo samé pôsobiť cytotoxicky (tzv. cytotoxické T-lymfocyty) [1].
Typy APC
Keďže skoro všetky bunky v tele majú jadro, je možné skoro všetky považovať za antigén prezentujúce bunky; výnimku tvoria napríklad červené krvinky (erytrocyty), ktoré jadro nemajú. Väčšina antigén prezentujúcich buniek vystavuje antigén na MHC glykoproteínoch prvej triedy (MHC gp I), takýto komplex MHC gp s antigénom je však schopná rozpoznať iba podtrieda CD8+ T-lymfocytov, z ktorých sa vyvíjajú cytotoxické T-lymfocyty. Podtrieda CD4+ T-lymfocytov, z ktorých sa vyvíjajú pomocné T-lymfocyty, je schopná rozpoznať iba antigén v komplexe s MHC glykoproteínom druhej triedy (MHC gp II) a bunky vystavujúce antigén na MHC gp II sa nazývajú profesionálne antigén prezentujúce bunky [1].
Profesionálne APC
Profesionálne APC sú všetky schopné fagocytovať (pohltiť) patogéna, jeho molekuly vo svojom vnútri rozštiepiť na malé štepy a tie vystavovať na MHC gp II. Hlavnými profesionálnymi APC sú dendritová bunky, pre ktoré je prezentácia antigénu hlavnou úlohou. Medzi profesionálne APC tiež patria monocyty a ich tkanivová forma, makrofágy, ktorých hlavnou úlohou je rozpoznávanie a zneškodňovanie patogénov. Schopnosť prezentovať antigén na MHC gp II majú tiež B-lymfocyty a niektoré aktivované epiteliálne bunky [1].
Interakcia s T-lymfocytmi
Profesionálne antigén prezentujúce bunky (predovšetkým dendritové bunky) sú po pohltení patogéna stimulované tak, že putujú cez aferentné cievy do lymfatických uzlín (prípadne cez krvné riečisko do sleziny), pričom podliehajú procesu maturácie, pri ktorej strácajú schopnosť fagocytovať ďalšieho patogéna a vystavujú na svojom povrchu MHC glykoproteíny druhej triedy a ďalšie potrebné receptory.V lymfatických uzlinách sa dostávajú do kontaktu s naivnými (nezrelými) CD4+ T-lymfocytmi. Kontakt je sprostredkovaný predovšetkým naviazaním T-bunkového receptoru a CD4 koreceptoru T-lymfocytu na komplex MHC gp II s antigénom. Ak je tento kontakt dostatočne silný a trvá dostatočne dlho (aj desiatky minút), sú pomocné T-lymfocyty aktivované a z lymfatických uzlín ďalej putujú krvným riečiskom. V kontakte antigén prezentujúcej bunky a T-lymfocytu pomáhajú ďalšie receptory, predovšetkým koreceptor CD28 na povrchu T-lymfocytu s receptormi CD80 alebo CD86 na povrchu APC a receptor LFA-1 na povrchu T-lymfocytu s receptorom ICAM na povrchu APC.
Interakcia neprofesiálnych antigén prezentujúcich buniek s cytotoxickými T-lymfocytmi prebieha podobne s tým rozdielom, že sa odohráva v mieste infekcie [1].
Referencie
- HOŘEJŠÍ, Václav a kol. Základy imunologie. 5. vyd. Praha : TRITON, 2013. ISBN 978-80-7387-713-2. Kapitola 11, s. 154-156. (po česky)