Antal Szerb

Keďže jeho otec prestúpil na katolícku vieru, Antal dostal kresťanskej výchovy a navštevoval piaristické gymnázium. Neskôr študoval v Grazi a na peštianskej univerzite maďarčinu a nemčinu. Ako 23-ročný obhájil doktorskú prácu z literatúry. Zomrel v januári 1945 v pracovnom tábore v maďarskom Balfe, kam sa dostal pre svoj pôvod a kde ho strážnici ubili na smrť.

Je autorom viacerých románov, poviedok, publicistiky, ale aj dvoch komplexných literárnohistorických diel: Dejín maďarskej literatúry a Dejín svetovej literatúry, ktoré sú dodnes obľúbeným literárno-historickým čítaním. Istý čas pracoval aj ako divadelný režisér.

Jeho štýl je nevšedne ľahký, pritom jemne cizelovaný. Je strhujúcim rozprávačom zvláštneho, ťažko uchopiteľného mystéria života, očarený bytím a jeho poznávaním, pričom nikdy neupadá do prázdneho pátosu, ale udržuje si mierny odstup a vzletnosť humoru. Svetová literatúra akoby ho v posledných rokoch znova objavila. Jeho diela vychádzajú v mnohých prekladoch a očarili státisíce čitateľov na celom svete. Bude to zrejme aj tým, že z jeho románov dýcha starosvetskosť, no tiež dekadencia, sviežosť európskeho ducha i jeho sebairónia. Bol inšpirátorom celého radu maďarských autorov. Nie je náhoda, že odkazy na jeho dielo nájdeme i v textoch Pétera Esterházyho. Román Cesta za mesačného svitu Utas és holdvilág[1], Traveler a Moonlight[2] vyšiel v roku 1937, svitu je príbeh mladého muža, ktorý na svadobnej ceste v Taliansku prichádza na to, že ešte nie je pripravený vzdať sa svojich mladíckych ideálov. Ako v tranze opúšťa mladú manželku a vydá sa po stopách svojej mladosti, ktorá je nenávratne preč. Szerb bol aj prekladateľom, preložil aj niekoľko prozaických diel, napríklad diela Anatola France, P. G. Wodehousa a Hugha Walpola.[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antal Szerb