Anadoluhisarı
Anadoluhisarı (v preklade Anatólsky zámok), historicky známy ako Güzelce Hisar (prekrásny zámok) je stredoveká pevnosť v Istanbule v Turecku na ázijskej strane Bosporu. Komplex je najstaršou dochovanou tureckou architektonickou štruktúrou postavenou v Istanbule a podľa nej je pomenované celé jej susedstvo v mestskej časti Beykoz.
| Anadoluhisarı | |||
| pevnosť | |||
 Výhľad na Anadoluhisari z Bosporskej úžiny | |||
| Štát | Turecko | ||
|---|---|---|---|
| Okres | Beykoz | ||
| Mesto | Istanbul | ||
| Rieka | Bospor | ||
| Súradnice | 41°4′55″S 29°4′1″V | ||
| Vznik | 1393-1394 | ||
| Vlastník | Turecká republika | ||
| Pre verejnosť | verejnosti neprístupný | ||
 Poloha Anadoluhisarı  Poloha Anadoluhisarı
| |||
| Wikimedia Commons: Anadolu Hisarı | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Anadoluhisarı bol vybudovaný v rokoch 1393-94 na príkaz osmanského sultána Bayezida I. a stavba bola súčasťou príprav na obliehanie vtedy ešte byzantského mesta Konštantinopolu (dnešný Istanbul). Tvrdza bola v roku 1395 využitá ako námorná blokáda Bayezidových bojovníkov.
Tvrdza Anadoluhisarı je 7 tisíc metrov štvorcových veľká a je situovaná k najužšiemu miestu Bosporu, kde je úžina široká iba 660 metrov. Na juhu je lokalita spojená potokom Goksu (starogrécky: Aretòs) a skôr sa tu nahádzali ruiny rímskeho chrámu venované Uránovi. Tvrdza, ktorá bola prvotne postavená kvôli pozorovaniu, bola 25 metrov vysoká a mala hranatú vežu s múrmi postavenými do nepravidelného pentagónu. Na jej rohoch bolo päť rozhľadní.
Po skončení Bayezidovej výpravy bola tvrdza prekážkou v bitke pri Nikopoli a neskôr v bitke pri Ankare. Tvrdza hrala tiež úlohu počas jedenásťročného osmanského interregna, ktoré sa skončilo nastúpením sultána Mehmeda I. na trón. Jeho vnuk, sultán Mehmed II., posilnil tvrdzu dvoma meter širokými múrmi a tromi ďalšími rozhľadňami. Tvrdzu tiež rozšíril o sklad a obytné miestnosti. Kvôli plánom na dobytie Konštantínopolu, nechal Mehmed II. vystavať jej „sestru“ na druhej strane Bosporu, ktorá sa nazýva Rumelihisarı, a ďalšie dve tvrdze, ktoré v roku 1453 zastavili všetku námornú dopravu. To výrazne napomohlo dobytiu Konštantínopolu, ktorý bol neskôr premenovaný na Istanbul a stal sa hlavným mestom Osmanskej ríše.
Po dobytí mesta Osmany, slúžila tvrdza Anadoluhisarı ako colnica a vojnové väzenie. Po niekoľkých storočiach sa dostala do havarijného stavu.
Po páde osmanskej vlády v roku 1923 a po vzniku Tureckej republiky, nechal novozvolený minister kultúry tvrdzu kompletne opraviť. Vďaka tomu dnes Anadoluhisarı dopĺňa vzhľad tejto časti mesta pri Bospore a stala sa typickým znakom jej susedstva. Tvrdza funguje ako historická pamiatka, avšak nie je otvorená pre verejnosť.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anadoluhisarı na českej Wikipédii.