Americká akita

Počiatky histórie plemena siahajú do doby 5000 rokov pred Kr. a zhodujú sa s vývojom plemena Akita Inu. Predkovia Americkej akity, Akita Matagi, boli stredne veľkí psi určení k lovu medveďov. V čase popularity psích zápasov (prelom 19. a 20. storočia) boli akity krížené s plemenami tosa a mastif s cieľom zvýšenia mohutnosti a agresivity, a následne sa využívali ako bojové psy. Týmto sa počet chovných psov začal rapídne znižovať. Zákazom psích zápasov sa plemeno zachovalo a bolo ďalej šľachtené. V roku 1927 bol založený klub chovateľov Akít a v roku 1931 bolo niekoľko jedincov vyhlásených za národnú pamiatku. Počas druhej svetovej vojny boli akity používané ako kožušinové zvieratá pre ošatenie vojenských jednotiek, čím bol počet psov opäť drasticky zredukovaný.

Prvý závlek Akity do Spojených štátov má na svedomí Helen Kellerová , ktorá v roku 1937 priviezla prvý pár. Po vojne sa do Spojených štátov spolu s vojenskými jednotkami dostali akity z línie Dewa. V tejto línii sa prejavovali charakteristické znaky vplyvu mastifa a nemeckého ovčiaka. V roku 1956 bol založený Akita Club of America, samotné plemeno Americká akita uznal American Kennel Club roku 1972.

Veľký pes robustnej konštitúcie, celkovo mohutný, so silnou kostrou. Pre Americkú akitu je charakteristická široká hlava v tvare trojuholníka s malými tmavohnedými očami a pomerne malými vztýčenými ušami smerujúcemi dopredu. Pomer kohútikovej výšky k dĺžke trupu je 9:10 u psov a 9:11 u sučiek. Končatiny sú silne osvalené. Akita má poschodovú srsť s hustou jemnou podsadou, ktorá je kratšia ako srsť krycia. Dĺžka srsti na kohútiku a zadnej časti presahuje dĺžku srsti na ostatných častiach tela s výnimkou chvosta. Farba osrstenia je akákoľvek farba ako červená, žltá, biela, žíhaná, ... s maskou alebo bez nej. Mohutný, bohato osrstený zatočený chvost je vysoko nasadený a nesený nad chrbtom alebo ku slabine.

Americká akita je veľmi hrdý, priateľský a oddaný pes, ktorý potrebuje byť právoplatným členom domácnosti. Je vysoko inteligentný a rýchlo sa učí. Je ostražitý a zbytočne nešteká. Dokáže rozpoznať reálne nebezpečenstvo od prechádzajúceho cyklistu. Psy sa vyznačujú sociálnou dominantnosťou a nekompromisne chránia svoje územie. Pre svoju tvrdohlavú, panovačnú povahu a značnú fyzickú silu by mal pes dostať správny výcvik od skúseného kynológa. Dominantnosti treba predchádzať už vo veku šteňaťa, a to jeho socializáciou, aby sa nemohla v dospelosti prejaviť nežiadúca agresivita voči ostatným psom. To isté platí aj vo vzťahu k chovateľovi, ktorý by mal vedieť psa podriadiť. Pre svoju dominantnosť a vysoký prah bolesti nie je vhodný výcvik donucovacími metódami, vhodnejšie je použitie motivačnej metódy.

Pre svoju vysokú inteligenciu, ľahkú učenlivosť a vynikajúci čuch je Americká akita využívaná v záchranárstve aj ako policajný pes. Akity si našli uplatnenie tiež v canisterapii. Najčastejšie je však chovaná ako spoločenský pes.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Americká akita

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Americká akita na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• www.hafici.cz - informácie o plemene Americká akita
• Štandard plemena Americká akita