Alessandro Stradella

O jeho detstve sa nevie príliš mnoho, Pochádzal z aristokratickej rodiny. Jeho otec Marcus Antonio Stradella z Piacenzy bol v rokoch 1642 až 1643 vignolským guvernérom. Brat Francesco sa stal členom radu augustiniánov a zrejme bol v priazni rodu d´Este.

Detaily o skladateľovom hudobnom vzdelaní nie sú známe. Študoval v Bologni aj keď sa nevie, u koho. Podľa niektorých prameňov v roku 1659 vstúpil do služieb kráľovnej Kristíny Švédskej. Prvá zachovaná skladba pri ktorej je doložené autorstvo, pochádza z roku 1672 a je to prológ k predstaveniu Cestiho opery La Dori at Rome.

V roku 1667 sa usadil v Ríme, kde skladal opery, oratóriá a chrámovú hudbu a zároveň viedol značne neviazaný život. Pokúsil sa spreneveriť cirkevné peniaze, odhalili ho však, preto bol nútený opustiť Rím. Keď sa po čase vrátil, znepriatelil si mocných mužov mesta početnými milostnými aférami, takže musel na nátlak kardinála Alderana Cibo Rím opustiť natrvalo.

Zamieril do Benátok, kde sa stal učiteľom hudby milenky mocného benátskeho šľachtica Alvisa Contarini Ortensia a čoskoro sa stal jej milencom. Vzťah vyšiel najavo a Stradella aj s milenkou ušli do Turína. Contarini sa domáhal prísneho potrestania, Stradella však bol pod ochranou savojského regenta, grófa Giovanni Battistu de Nemours. Rodina Contariniho najala preto dvoch vrahov, ktorí mali zradného učiteľa nájsť a zabiť. Stradellu vážne zranili, ale podarilo sa mu uniknúť do Janova.

V Janove slávil veľké úspechy ako skladateľ opier a kantát, no história z Benátok sa opakovala. Alessandra Stradellu ubodali 25. februára 1682 na námestí Piazza Bianchi v Janove traja bratia Lomelliniovci, ktorým zviedol sestru.

Farbistý život a krvavá smrť sa stali vítaným námetom na literárne a hudobné spracovanie. Najznámejším spracovaním je zrejme dodnes hraná opera Friedricha von Flotow „Alessandro Stradella“.

Alessandro Stradella bol vo svojej dobe veľmi úspešný a vplyvný skladateľ. Jeho slávu zatienili až v nasledujúcom storočí skladatelia vrcholného baroka Arcangelo Corelli, Antonio Vivaldi a ďalší.

Napriek početným operám a oratóriám, ktoré boli v čase vzniku veľmi populárne, jeho význam tkvie v inštrumentálnej hudbe. Zachovalo sa cca 27 inštrumentálnych skladieb a bol to práve Stradella, ktorý stál pri zrode tapiuckej barokovej hudobnej formy concerto grosso. Prvou známou skladbou tohto druhu je jeho Sonate di viole.