Riadenie letovej prevádzky

Riadenie letovej prevádzky (angl. Air traffic control, skr. ATC) je služba poskytovaná na zemi pracovníkmi riadenia letovej prevádzky, ktorí riadia a koordinujú lietadlá na zemi i vo vzduchu. Túto činnosť vykonáva riadiaci letovej prevádzky, ktorý riadi aj pohyb po letiskových plochách a zodpovedá za plynulosť toku letovej prevádzky vo vzdušnom priestore. Na Slovensku túto činnosť vykonáva štátny podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

Veža riadenia letovej prevádzky (ATC v Amsterdame

Najdôležitejším celosvetovým cieľom systémov riadenia letovej prevádzky je vzájomne oddeliť lietadlá, aby sa predošlo kolíziám, organizovať a vykonávať prúd vzdušnej premávky a poskytovať informácie a ďalšiu podporu pre pilotov, keď je potrebná. V niektorých krajinách môže riadenie letovej prevádzky hrať aj bezpečnostnú alebo obrannú rolu (ako v napr. v USA) alebo dokonca môže byť prevádzkované armádou (napr. ako Brazília).

Riadenie letovej prevádzky bolo prvýkrát predstavené na londýnskom Croydonovom letisku v roku 1921. Archie League, ktorý riadil prevádzku lietadiel používaním farebných vlajok, je často považovaný za prvého pracovníka riadenia letovej prevádzky. Zamedzovanie kolíziam je vyjadrené ako separácia a tento termín znamená zabezpečenie bezpečnej vzdialenosti medzi jednotlivými lietadlami, pričom sa používajú postranné, vertikálne a pozdĺžne separačné minimá; veľa lietadiel má v súčasnosti nainštalovaný protikolízny systém ako rezerva za pozorovanie a inštrukcie od ATC. Okrem toho je to ich hlavná funkcia a ATC môže poskytovať dodatočné služby ako poskytovanie informácií pre pilotov o počasí, navigáčných informácií a NOTAMy.

V mnohých krajinách sú služby ATC poskytované v takmer celom vzdušnom priestore a tieto služby sú dostupné pre všetkých užívateľov (súkromné, vojenské a komerčné letectvo). V prípade, že pracovníci riadenia letovej prevádzky sú zodpovední za riadenie všetkých lietadiel v určitom vzdušnom priestore, tento vzdušný priestor sa nazýva riadený vzdušný priestor (nad 2 450 m n. m.). Naopak v neriadenom vzdušnom priestore (pod 2 450 m n. m.) lietadlá letia bez poskytovanej služby systému ATC.[1] Zavislé od typu letu a klasifikácie vzušného priestoru, ATC môže vystaviť inštrukcie, ktoré piloti musia vykonať, alebo iba letové informácie k napomáhaniu pilotom vykonávať činnosť vo vzdušnom priestore. Vo všetkých prípadoch, pilot má svojím rozhodnutím konečnú zodpovednosť za bezpečnosť letu a môže vybočiť od inštrukcií ATC v mimoriadnej situácií. K zabezpečeniu vzájomnej komunikácií je požadované, aby všetci piloti a riadiaci pracovníci letovej prevádzky boli schopní rozprávať a porozumieť angličtine. Národný jazyk pre daný region môže byť tiež normálne používaný.