Afirmatívna akcia

V USA sú cieľovými skupinami benefitujúcimi z afirmatívnej akcie historicky znevýhodnené etnické a rasové menšiny (najmä Afroameričania), ženy, ľudia so zdravotným postihnutím a vojnoví veteráni. Afirmatívna akcia tu bola predmetom častých súdnych sporov. V roku 2003 Najvyšší súd rozhodol, že vzdelávacie inštitúcie môžu uplatňovať rasu ako jeden z faktorov pri prijímaní študentov.[2]

Voliči v niektorých štátoch Únie v referendách odhlasovali zákaz diskriminácie zo strany štátu vrátane afirmatívnej akcie. Stalo sa tak v Kalifornii (Proposition 209, 1996),[3] štáte Washington (Initiative 200, 1998), Nevade (Initiative 424, 2008) a Michigane (Proposal 2, 2006). Naopak v Colorade tesným pomerom hlasov 50,8%:49,2% Amendment 46 v roku 2008 neprešiel.

V roku 2003 magistrát v New Havene v štáte Connecticut vyhlásil konkurz na obsadenie hasičských vyšších postov, ktorý vyhrali na základe výsledkov písomného testu prevažne bieli kandidáti (17 bielych Američanov a dvaja Hispánci). Žiadny z černochov v testoch neuspel. Magistrát sa z obavy z obvinenia z diskriminácie rozhodol pre afirmatívnu akciu a konkurz zrušil. Bieli a hispánski víťazní kandidáti dali vec na súd, kde v roku 2009 Najvyšší súd rozhodol v ich prospech. Sonia Sotomayorová, ktorá je v súčasnosti sudkyňou Najvyššieho súdu, dala na súde predošlej inštancie za pravdu magistrátu New Havenu.

Východzím predpokladom zástancov afirmatívnej akcie je, že rozdiely medzi úspechom jednotlivých rasových skupín sú spôsobené diskrimináciou (súčasnou i minulou) a sociálnym postavením. Pôvodne bola afirmatívna akcia deklarovaná ako dočasné opatrenie na narovnanie sociálnych rozdielov. Tento predpoklad býva spochybňovaný argumentom, že jednou z podstatných príčin rozdielneho postavenia jednotlivých rás nie je len minulá diskriminácia, sociálne postavenie a kultúra, ale aj údajné rasové rozdiely v inteligencii, ktoré vraj nemožno sociálnou intervenciou zmeniť.[4][5]

Richard Herrnstein, profesor z Harvardovej univerzity a ďalší odborníci tvrdia, že afirmatívna akcia dokonca rasové rozdiely v inteligencii zväčšuje, pretože najinteligentnejší černosi pozdvihnutí do vyššieho socio-ekonomického postavenia majú potom menej potomkov, než tí menej inteligentní a chudobní.[6]

Na Slovensku, na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2005 o protiústavnosti § 8 ods. 8 Antidiskriminačného zákona, časť antidiskriminačného zákona, ktorá mala zaviesť zvýhodňovanie alebo tzv. pozitívnu diskrimináciu príslušníkov národnostnej menšiny, bola označená za protiústavnú.[7]

Opatrenia afirmatívnej akcie však v súčasnosti upravuje Antidiskriminačný zákon 365/2004 Z.z. v § 8a, ods. 1, 2 a 3 nasledovne:

(1) Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia

a) zamerané na odstránenie sociálneho alebo ekonomického znevýhodnenia, ktorými sú nadmerne postihnutí príslušníci znevýhodnených skupín,

b) spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby,

c) smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu, a to najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených skupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa o pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.

(2) Dočasné vyrovnávacie opatrenia uvedené v odseku 1 môžu byť prijaté, ak

a) existuje preukázateľná nerovnosť,

b) cieľom opatrení je zníženie alebo odstránenie tejto nerovnosti,

c) sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.

(3) Dočasné vyrovnávacie opatrenia je možné prijímať len v oblastiach uvedených v tomto zákone. Tieto opatrenia môžu trvať len do doby odstránenia nerovnosti, ktorá viedla k ich prijatiu. Orgány podľa odseku 1 sú povinné ukončiť vykonávanie týchto opatrení po dosiahnutí stanoveného cieľa.[8]