Adventný veniec

Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc.[1]

Tradičný rímskokatolícky adventný veniec (Bavorsko)

Existuje viacero variánt adventného venca:

• veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele, pričom prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka, druhú adventnú nedeľu dve sviečky atď., až vo štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky;
• veniec so štyrmi sviečkami na venci a jednou sviečkou uprostred, ktorá symbolizuje Ježiša Krista a teda sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Prvý sviatok vianočný,
• veniec s jednou sviečkou uprostred, na ktorej je od knôtu dole stupnica 1 do 25, pričom 1. december sa nechá sviečka horieť len tak dlho, dokiaľ sa nezmenší po číslo 1, pričom to sa opakuje každý deň až kým sa na Prvý sviatok vianočný nenechá sviečka dohorieť úplne.[1]

V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista a pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.[1]

Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období. Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, príp. až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickom pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviecí, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Venie bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do 20. rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou u nemeckých rímskokatolíkov.[1]