ALGOL 68

ALGOL 68 je imperatívny programovací jazyk predstavujúci rozsiahle a dôsledné rozvinutie predchádzajúcej verzie jazyka ALGOL 60. Vznikol v roku 1973 a bol navrhnutý podľa fundamentálneho princípu tzv. „ortogonálneho návrhu“ (angl. Orthogonal Design). Ide o princíp minimálneho, univerzálneho, ľubovoľne kombinovateľného stavebnicového systému.

Základných stavebnicovými prvkami tohto jazyka, sú údajové typy boolean, character, integer a real a tiež syntaxe jazyka. Z týchto stavebnicových prvkov sa pomocou tzv mode-makerov dajú zostrojiť ľubovoľne zložité oblasti dát. Takýto skladací systém sa dá považovať predchodcu objektového modelu. Mode-makermi na skladanie boli:

• [ ] na zostrojenie jednorozmerného poľa,
• struct na vytváranie záznamov,
• union na zjednotenie viacerých štruktúr,
• ref na konštruovanie adresy smerníka,
• proc na vytvorenie funkcie a procedúry.

Stavebnicový sytém doplňovali elementárne akcie. Týmito akciami boli:

• sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie;
• =, <, ≤, >, ≥;
• zaokrúhľovanie čísel, absolútna hodnota, logaritmický súčet atď.
• typové konverzie;
• smerníkové operácie;
• vytváranie premenných (deklarácia spojená s pridelením pamäťového miesta, bloku – zásobníkovo usporiadaný loc alebo heap);
• priradenie, volanie procedúry, skok.

Pomocou týchto elementárnych akcií sa dali zostrojiť ľubovoľné ďalšie akcie. Skladať tieto elementárne operácie bolo možné nasledovne:

• postupnosť – operácie oddelené bodkočiarkou,
• súbežný výpočet – operácie oddelené čiarkou,
• podmienky if a case,
• cyklus while a cykly s počítadlom,
• exit opustenie vykonávanej operácie s návratovou hodnotou.

Najväčším problémom jazyka bol jeho preklad. Jeho rozvinuté vyjadrovacie schopnosti (výsledkom funkcie je opäť funkcia), spôsobovali problém pri zostrojovaní prekladača – kompilátora. Programy na väčšine systémov boli interpretované pomocou interpretra, čo malo za následok ich pomalší chod.