Ťapákovci
Ťapákovci je novela napísaná Boženou Slančíkovou-Timravou v roku 1914.
Dielo
Satirické a v slovenskej literatúre jedno z najkritickejších. Opisuje medziľudské vzťahy v rodine Ťapákovcov, zaostalosť ľudí a ich neschopnosť zmeniť spôsob doterajšieho života. V tomto diele kritizuje obmedzenosť a neschopnosť ľudí žijúcich v starých zošliapaných koľajach. Hlavný konflikt diela Ťapákovci predstavuje snaha zmeniť staré zlé názory a spôsob žitia za nové pokrokovejšie (lepšie)
Téma
Medziľudské vzťahy na dedine.
Hlavná myšlienka
Kritika zaostalosti spôsobu života dedinského ľudu, neschopnosť prijať novoty.
Postavy
- Iľa - kráľovná, Paľova žena. Nepáči sa jej mľandravosť, lenivosť, apatia a domov Ťapákovcov. Pre svoje pokrokové názory ju nemá nikto z Ťapákovcov rád. Timravin prívlastok kráľovná dobre vystihol jej charakter a správanie. Je vzdelaná, sebavedomá a panovačná, no i trpezlivá a má veľmi pevnú vôľu. Jej pevná vôľa jej bude na úžitok, lebo nakoniec si uvedomí svoje nedostatky a presvedčí Paľa, aby sa s ňou odsťahoval preč a tým zmeniť svoj doterajší spôsob života.
- Paľo Ťapák - muž Ile. Flegmatik, lenivý, pokojný človek, ktorý nemal rád novoty
- Anča - mrzáčka, v ranom detstve ju postihla lámka, preto nechodí, len sedí, vyšíva čepce a nikto ju pre jej povahu nechce (preto sa nazýva zmija). Sestra Paľa, nemala rada Iľu.
Konflikt
- Anča – Iľa
- Iľa – Ťapákovci
- Iľa – Paľo
Dej
Príbeh poviedky Ťapákovci je formovaný jednoducho, je ľahko zrozumiteľný, zábavný a blízky jednoduchému človeku. Timrava v ňom opisuje rodinu Ťapákovcov, ktorá je typická svojou lenivosťou a nechuťou pracovať. Ťapákovci sú šestnásti v jednom dome. Spolu žijú štyria bratia so ženami a deťmi a piaty, najmladší, Miško ešte mládencom. Jedna sestra, Anča, tridsaťročná – nevydatá. Nevydala sa, lebo je mrzáčkou, v detstve jej telo lámka pokazila. Gazdinou v dome je Iľa, žena Paľa, najstaršieho brata. Iľa sa snaží Ťapákovcov naučiť poriadku a hygiene. Najviac nespokojná s tým je Anča, vždy chce to, čo nechce Iľa ,k nenávisti popudzuje ešte aj druhé. Iľa je aj obecnou babicou, po tom ako bola na dvojtýždennom kurze v Dunajskej Strede. A odvtedy sa ešte viac vyvyšuje nad ostatné. Keď nastala jar Ťapákovci mali ísť orať na pole. Mali problém s tým, že u Ťapákovcov sa oračka vždy začínala len v piatok, a bola streda. Keď Ťapákovci zasadli k stolu, prišla Iľa a už sa sťažovala, že jej je chyža malá, a aby navozili skál a pristavali novú. Vyčítala chlapom, že nezačali oračku. Neskôr do izby vošiel Jano Fuzákovie – bratranec. Hovorí im, že boli orať na Zjarčove, ale bolo ešte veľmi mokro a voly sa im veľmi unavili. Prejde k Anči a spýta sa jej, čo robí. Odpovie mu, že šije brusliak Zuze Zemiakovie. Potom sa Jano odzdraví a odíde. Paľo ide do stajne, kde spáva, a Iľa ide za ním, nechce sa zase s mrzáčkou hádať. Vyhráža sa, že ak nepostavia nový dom, tak odíde domov do Jablonkovcov. Paľo sa jej len vysmeje, neverí jej a hovorí, že aj tak príde naspäť k nemu. Anča pri sviečke šije. Vždy, keď príde Jano Fúzákovie, tak si spomenie na detstvo, keď sa stala mrzáčkou. Keď mala desať rokov, ochorela a odvtedy sa nevystrela. Chodila s rodičmi po doktoroch, ale nič nepomáhalo. Ale Janov otec radil jej materi, aby ju pribili na dosku že sa vyrovná. Vtedy prosila, aby Janov otec zomrel alebo aby jeho syn tiež ochorel.
Keď Paľo odišiel do Ardieľa na ovce, Iľa odišla od Ťapákovcov slúžiť pani rechtorke. Iľa je spokojná a šťastná, ale zase nemá času pre seba, nech sa snaží ako chce, pani rechtorka jej stále dáva novú prácu a nemá čas si vydýchnuť. Každý deň čaká pri bráne na Paľa, aby videl, aká je ona teraz spokojná, keď odišla od Ťapákovcov. Anča, ktorá stále vysedáva pod stenou na slniečku počuje Ilin smiech a od zlosti ju ide roztrhnúť. Čaká len, kedy príde Paľo, príde si po ňu a poriadne ju zmláti. Už začali chodiť chlapi s ovcami domov, ale Paľa nikde. Iľa je už nervózna, kedy Paľo príde a uvidí, aká je teraz šťastná. Na tretí deň sa už dočkala, a došiel aj jej Paľo. Keď Paľo s chlapmi prechádzajú okolo Ile, povie, že on už viac nie je jej manželom. Chlapi sa mu začnú posmievať, ale Paľo bez slova ide ďalej. Zahnali ovce do Veľkov s tým, že večer si ich rozrátajú a rozdelia. Paľo išiel domov umyť sa a prezliecť. Keď príde domov, tak mu nemá kto dať nové šaty, umyje sa a ide do Veľkov. Večer Iľa čaká, že si Paľo príde po ňu, nechala aj zadné dvere do záhrady otvorené. Paľo ale nechodil. Ani na druhý deň si pre Iľu neprišiel. Anča stále Paľovi dohovára, aby si pre Iľu išiel a poriadne ju zbil, ale Paľo nedbá. Najmladší Miško donesie vody a Anča ho požiada, aby jej nalial za pohárik, Mišo jej ho podá a zašomre si: „Aby si sa ňou zadusila“. Anča hodí pohár do ohňa a začne búchať päsťami od steny. Mišo sa len obráti a ide do stajne. Anča ide za ním a prosí ho, aby jej otvoril, Mišo odmieta a posiela ju preč. Vtom ku Ťapákovcom prichádzajú Jano s otcom. Všimnú si Anču a spytujú sa jej, čo sa jej stalo. Jano jej chce pomôcť, zodvihne ju, že ju zoberie do domu, ale Anča sa bráni, tak ju Jano pustí a vojde do domu. Jano povie Paľovi, že za Iľou chodí Ďuro Úvodovie. V tom sa Paľo schytil a išiel po Iľu. Iľa aj tento večer nechala bráničku do záhrady otvorenú, keď tu začuje, že niekto kráča po záhrade. Paľo príde do izby a Iľa sa tvári, že spí. Skríkne na ňu, nech sa domov berie, ale ona hovorí, že už nie je viac jeho ženou a do Ťapákovcov už nepôjde. Paľo zistil, že slovami nič nedokáže, tak sa zobral a išiel Iľe vypáliť facku, vtom Iľa skríkla a zaťala nechty do jeho tváre. Paľo uskočil a zobral sa preč. Iľa vedela, že Paľo už viac po ňu nepríde. Prišla jej citácia, že sa má dostaviť k notárovi a zľakla sa. Notár jej oznámi, že nemôže byť aj slúžkou aj babou v dedine. Iľa sa pozrie na pána notára a tvár jej očervenie radosťou. Hneď mu povie, že zostane babou. Keď to oznámila pani rechtorke, ona jej vyčítavo povedala, že vedela, že dlho u nich nezostane. Na tretí deň si pani rechtorka našla novú slúžku a Iľa si svoje veci odniesla do Jablonkovcov. Nechala si koch vytiahnuť a mašinu postaviť. O týždeň prišiel Paľo za ňou. Na jeseň už stál nový pekný dom pri komore. Ťapákovci im nezávideli a všetci boli spokojní.