Štyria mušketieri

Štyria mušketieri, tiež francúzski mušketieri (franc. Les Quatre Mousquetaires) je označenie štyroch vtedy najlepších tenistov Francúzska, ktorí v druhej polovici 20. rokov 20. storočia vytvorili najslávnejšiu kapitolu francúzskeho tenisu, keď získali 20 Grand Slamov v dvojhre a 23 vo štvorhre. Pomenovanie vzniklo po najslávnejšom románe Alexandra Dumasa Traja mušketieri.

Štyri mušketieri
Jacques Brugnon • Henri Cochet
Jean Borotra • René Lacoste

Vo Wimbledone v rokoch 1924 – 1929 boli vždy, až na jednu výnimku, vo finále dvaja francúzski hráči, v období 1927 – 1932 zvíťazili šesťkrát na US Open, v rovnakej dobe doviedli šesťkrát v rade daviscupové družstvo Francúzska k zisku šalátovej misy. V roku 1927 bol pohár pre víťaza mužskej dvojhry French Open pomenovaný na ich počesť Coupe des Mousquetaires (Pohár mušketierov).[1]

Štvoricu mušketierov tvorili

• Jean Borotra (* 1898 – † 1994)
• Jacques Brugnon (* 1895 – † 1978)
• Henri Cochet (* 1901 – † 1987)
• René Lacoste (* 1904 – † 1996)

Všetci sa dožili vysokého veku, najmenej 83 rokov, a v roku 1976 boli naraz uvedení do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.