Štyri vznešené pravdy

1. Celý život je utrpenie (skt. dukkha - utrpenie).
2. Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. samudaja - pôvod, príčina).
3. Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. niródha - zánik, zrušenie)
4. Túžbu po živote možno odstrániť na osemdielnej ceste (skt. marga - cesta, chodník)

Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého:

• zrodenia
• staroby
• smrti
• zármutku
• náreku
• bolesti
• žiaľu
• zúfalstva
• nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať.

Príčinou utrpenia je žiadostivosť (tanha), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania (samsára).

Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej (nirvána).

Je to táto vznešená osemdielna cesta, totiž správne:

1. chápanie,
2. myslenie,
3. reč,
4. konanie,
5. živobytie,
6. snaženie,
7. uvedomenie,
8. sústredenie.

A čo je správne chápanie?

Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie.

A čo je správne myslenie?

Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie.

A čo je správna reč?

Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správna reč.

A čo je správne konanie?

Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie.

A čo je správne živobytie?

Keď ušľachtilý žiak, ktorý sa vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie.

A čo je správne snaženie?

• Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
• Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
• Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodárne stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
• Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodárne stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie. To je správne snaženie.

A čo je správne uvedomenie?

• Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo;
• na pocity, uvedomuje si práve a len pocity;
• na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ;
• na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie.

A čo je správne sústredenie?

• Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne prvý vzhľad, ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou.
• Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímania, keď bol dosiahnutý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak druhý vzhľad, ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou.
• Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o ktorom Vznešený vraví „Šťastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne tretieho vzhľadu.
• Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak štvrtého vzhľadu, ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správne sústredenie.

To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia....”