Štefan Luby (právnik)

Po skončení gymnázia študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia publikoval monografickú prácu pod názvom: „Liptovský a turčiansky register z roku 1391“. Taktiež absolvoval študijný pobyt na Právnickej fakulte v Paríži. Po skončení štúdia v Bratislave absolvoval dlhodobé študijné pobyty na univerzitách v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Neskôr sa vrátil do Francúzska, do Paríža, kde mu v roku 1937 vyšla monografická práca pod názvom: „Le probléme des changenments monétaires en matiére d´obligations“. Ako asistent Právnickej fakulty UK v Bratislave napísal habilitačný spis „Peniaze a peňažné pohľadávky“. Po obhájení práce sa stal ako dvadsaťsedemročný docentom a o dva roky neskôr, po obhájení kvalifikačnej práce „Obyčajové právo a súdna prax“, bol vymenovaný za profesora Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Profesor Štefan Luby ako pedagóg napísal niekoľko učebníc a učebných textov z odboru občianskeho a rodinného práva. Profesor Karol Plank o ňom napísal: „Ako vysokoškolský učiteľ fascinoval svojich poslucháčov vždy dokonalým prednesom, logickou stavbou prednášky a prístupnými argumentmi. Profesor Luby patril však k tým vysokoškolským učiteľom, ktorí považovali za svoju prvoradú povinnosť poskytnúť študentom výklad prednášanej matérie aj vo forme písomných učebných pomôcok. Počas svojho dlhoročného pôsobenia na vysokých školách pripravil pre študentov celkom 20 učebných textov vo forme učebníc, skrípt a iných učebných pomôcok. Všetky jeho učebnice a učebné pomôcky vynikajú jasnou dikciou, logickou stavbou a pre študentov potrebnou stručnosťou. Patria medzi najlepšie diela, ktoré sa vytvorili na Právnickej fakulte Univerzity Komenského“. (Plank, K.: Akademik Štefan Luby, veľký československý civilista, šesťdesiatročný, Právnické štúdie, XVII, 4 ; Akademik Štefan Luby šesťdesiatročný, Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1969, s. 674).

V publikačnej a pedagogickej činnosti možno Štefana Lubyho hodnotiť aj ako právneho historika a zakladateľa právnej komparatistiky na Slovensku. Jeho práce s porovnávacím charakterom o cudzích právnych poriadkoch, inštitúciách a názoroch sú veľmi rozsiahle. Pri žiadnom civilistickom výskume nezabudol popri historickom aspekte aj na porovnávací aspekt. Podľa profesora Lubyho treba rozlišovať teoretickú, pedagogickú a praktickú komparatistiku. Prvá podporuje rozvoj teórie, druhá, pedagogická, čerpá z teoretickej a dopĺňa ju pre osobitné didaktické ciele a tretia, v rámci praktického porovnávania, sleduje získanie poznatkov, ktoré pomáhajú riešiť rozličné právnopolitické ciele v legislatíve, kodifikačnej činnosti, pri unifikačných prácach a pod. Trvalý komparatistický aspekt v jeho diele je podmienený aj historickou povahou vývoja práva na Slovensku.

V roku 1968 dosiahol hodnosť akademika ČSAV a SAV. 

V roku 2005 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

• Liptovský a turčiansky register z roku 1931, 1932
• Le probleme des changements monétaires en matiere d'obligation, 1937
• Obyčajové právo a súdna prax, 1939
• Peňažné pohľadávky, 1939
• Slovenské všeobecné právo súkromné I, 1941
• Rodina a jej právne základy, 1942
• Dejiny súkromného práva na Slovensku, 1946
• Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve, 1958
• Autorské právo, 1962
• Vlastníctvo bytov, 1971
• Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo úradným postupom, 1971
• Vynálezcovské právo (rukopis)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.