Škoda 706

Nákladný automobil Škoda 706 mal rebrinový rám, šesťvalcový vznetový motor a dve tuhé nápravy (poháňaná bola len zadná), odpružené dvojicou listových pružín. Najviac kusov bolo vyrábaných v prevedení valník, no dodávali sa i verzie bez nadstavby, ktorú si zákazník nechal namontovať u špecializovanej firmy.

Typy a prevedenia:

• Škoda 706 - základné prevedenie: valník alebo podvozok pre účelové nadstavby
• Škoda 706 N - nízky rám - prevedenie so zníženým rámom pre montáž autobusových karosérií
• Škoda 706 D - dlhý rám - predĺžený rázvor o 1000 mm pre väčšie valníky
• Škoda 706 ND - nízky dlhý rám - znížený rám na predĺženom rázvore pre väčšie autobusy

Rad 706 začal nahrádzať najmä menší typ Škoda 606 (1930 - 1940), ale i výkonnejší typ Škoda 806 (1935 - 1936) s chrbticovým podvozkom, odvodeným od nákladných automobilov Tatra. Sľubné vyhliadky modelu zastavila druhá svetová vojna a nedostatok surovín i kapacít. Posledné vyrobené vozidlá putovali pre Wehrmacht a automobilka sa bola nútená preorientovať na zbrojársku výrobu.

Škoda 706 R
Výrobca	AZNP Mladá Boleslav, Avia Letňany, LIAZ Rýnovice
Produkcia	1945 - 1958
Krajina pôvodu	Česko-Slovensko
Predchodca	Škoda 706
Nasledovník	Škoda 706 RT
Typ karosérie	Nákladný automobil
Usporiadanie	Tradičná koncepcia
Motor(y)	vznetový radový 4-taktný 6 valec s objemom 11 782 cm³ (125×160 mm) a výkonom 99 kW (135 k) pri 1750 ot/min.
Prevodovka(y)	5+1 stupňová manuálna
Dĺžka	8 285 mm
Šírka	2 350 mm
Výška	2 500 mm

R - rekonštruovaný.

Sklápač 706 RS s pôvodnou kapotou, Budapešť 1961

Škoda 706 R má zaujímavú históriu, ovplyvnenú vojnou. Motor bol tajne vyvinutý počas II. svetovej vojny, no sériová výroba celého automobilu sa po vojne už nekonala. Prakticky už po ukončení vojny, 9. mája 1945, zbombardovala nemecká Luftwaffe Mladú Boleslav a odniesla si to práve automobilka, jej sklady príslušenstva a haly so špeciálnymi výrobnými strojmi. Zo zachránených dielov bolo postavených len niekoľko nekompletných kusov Škoda 706 R.

Krátko nato padlo politické rozhodnutie o výrobe v Mladej Boleslavi, kde zostala iba produkcia osobných automobilov. Ostatná výroba bola presunutá do Leteckých závodov Avia Letňany, ktoré boli organizačne začlenené pod správu mladoboleslavskej automobilky. V priebehu nasledujúcich rokov vyrobili v novom závode 7 877 kusov Škody 706 R a niekoľko tisíc podvozkov i kompletných autobusov Škoda 706 RO.

Po nástupe komunistickej vlády padlo rozhodnutie o návrate leteckej výroby do Avie a výroba nákladných automobilov sa mala realizovať v Libereckom kraji. Iba tri mesiace trvalo zaučenie montážnych robotníkov a iných pracovníkov, ako aj sťahovanie technológie do nových priestorov. Výroba sa tak od začiatku potýkala s ťažkosťami, ktorých odstraňovanie neraz trvalo i roky. Od októbra 1951 sa tak začalo s výrobou jednotlivých komponentov a 2. januára 1952 vyšiel z brány rýnovického podniku prvý autobus Škoda 706 RO. Do konca roku bolo vyrobených 340 podvozkov a kompletných nákladných vozidiel Škoda 706 R, v roku 1953 to bolo už 2 446 kusov a v roku 1954 dokonca 4 120 jednotiek (okrem autobusov).

K 1. januáru 1953 oficiálne vznikla samostatná automobilka Liberecké automobilové závody (LIAZ) so sídlom v Rýnoviciach a s hlavným montážnym závodom v Mníchovom Hradišti. Už koncom roka 1953 sa podnik z nepochopiteľných dôvodov rozdelil na jednotlivé závody, no v roku 1958 sa s nástupom nového modelu 706 RT podnik LIAZ opätovne zlúčil.

Typy a prevedenia:

• Škoda 706 R - základné prevedenie: valník alebo podvozok pre účelové nadstavby
• Škoda 706 RS - rekonštruovaný, sklápač - verzia s hydraulicky sklápacou korbou
• Škoda 806 RS - odvodený exportný 8-tonový sklápač so zosilneným rámom podvozku
• Škoda 900 R - odvodený exportný 9-tonový valník so zosilneným rámom podvozku
• Škoda 706 RO (rekonštruovaný, omnibus) - odvodený autobus, postavený na zníženom a predĺženom ráme s upraveným motorom
• Škoda 706 ROK (komunálny) - takmer výhradne verzia s nadstavbou na vývoz komunálneho odpadu (kabína bola prevzatá z prednej časti autobusu)

Model Škoda 706 R bol posledným nákladným automobilom materskej automobilky Škoda a zároveň jediným kapotovým LIAZom. Celkovo bolo vyrobených 20 531 vozidiel Škoda 706 R v rôznych verziách (okrem autobusov).

Škoda 706 RT
Výrobca	LIAZ
Produkcia	1958 - 1985
Krajina pôvodu	Česko-Slovensko
Predchodca	Škoda 706 R
Nasledovník	Škoda 706 MT
Typ karosérie	Nákladný automobil
Usporiadanie	Tradičná koncepcia
Motor(y)	vznetový radový 4-taktný 6 valec s objemom 11 782 cm³ (125×160 mm) a výkonom 118 kW (160 k) pri 1900 ot/min.
Prevodovka(y)	5+1 stupňová manuálna
Dĺžka	8 285 mm
Šírka	2 350 mm
Výška	2 500 mm

RT - rámový, trambusový.

Motor Škody 706

Prototyp z roku 1955 pochádzal z novej vývojovej a konštrukčnej kancelárie LIAZu, založenej v roku 1953. Prvé vozidlo vzniklo skrátením podvozka 706 R o jeden meter, na ktorý bola osadená nová, na svoju dobu vzhľadom, vybavením i prevedením veľmi moderná trambusová (bezkapotová) kabína.

Významnou zmenou bola rekonštrukcia motora, ktorý dostal priame vstrekovanie paliva, čo znamenalo zvýšenie výkonu a podstatné zvýšenie spoľahlivosti. Ku zlepšeniu jazdných vlastností a ovládateľnosti prispela montáž menších pneumatík, skrátenie rázvoru a s ním súvisiace zníženie hmotnosti o 400 kg. Druhý prototyp z roku 1956 mal už nové nápravy a od roku 1964 sa vyrábali aj verzie s pohonom oboch náprav (Škoda 706 RTP).

V roku 1957 sa začalo s prípravou sériovej výroby a vzniklo 62 vozidiel Škoda 706 RT, o rok neskôr z výrobných hál odišlo už 4 070 a v roku 1959 dokonca 5 359 vozidiel. Produkcia excelovala v roku 1968 s počtom 9 142 jednotiek a do konca roku 1970 tak vzniklo celkovo 90 000 kusov radu RT. Posledné kusy sa skompletizovali začiatkom 90. rokov.

Typy a prevedenia:

• Škoda 706 RT - základná verzia: valník alebo len podvozok (s kabínou) pre účelové nadstavby
• Škoda 706 RTS – sklápač, alebo len podvozok pre sklápač
• Škoda 706 RTH – podvozok pre kropiace vozidlo
• Škoda 706 RTHP - podvozok pre hasičskú cisternu so striekačkou
• Škoda 706 RTK – podvozok pre vozidlo na vývoz komunálneho odpadu
• Škoda 706 RTTN – návesový ťahač
• Škoda 706 RTD – dlhý valník s nízkoložnou plochou
• Škoda 706 RTP – valník s pohonom 4×4
• a množstvo ďalších podvariánt
• Škoda 706 RTO (rámový trambusový osobný) - postavený na zníženom a predĺženom podvozku

• 
  CAS-24 na podvozku Škoda 706 RTHP
• 
  Škoda 706 RT pre prepravu cementu
• 
  Škoda 706 RTK BOBR, vozidlo pre zvoz komunálneho odpadu
• 
  Ťahač Škoda 706 RTTN s mraziarenským návesom

Škoda 706 MT
Výrobca	LIAZ
Produkcia	1966 - 1988
Krajina pôvodu	Česko-Slovensko
Predchodca	Škoda 706 RT
Nasledovník	LIAZ 100
Typ karosérie	Nákladný automobil
Usporiadanie	Tradičná koncepcia
Motor(y)	vznetový radový 4-taktný 6 valec s priamym vstrekovaním, objemom 11 948 cm³ (125×160 mm) a výkonom 132 - 154 kW /preplňovanie/ (180 - 210 k) pri 1900 otáčkach za min.
Prevodovka(y)	5+1 stupňová manuálna s redukčnou prevodovkou
Dĺžka	8 285 mm
Šírka	2 350 mm
Výška	2 500 mm

MT = modernizovaný trambus alebo tiež medzityp.

Tento rad sa v podstate nemal vôbec vyrábať, išlo o "dočasné núdzové riešenie", ktoré sa nakoniec vo výrobe udržalo viac ako 20 rokov.

Od začiatku 60. rokov LIAZ pripravoval vznik úplne nového radu LIAZ 100. Boli vyvinuté a odskúšané nové nápravy, motory, komponenty rámu atď., no nedarilo sa zabezpečiť včasné dodávky od dodávateľov stavebných prác a technológií. To viedlo k tomu, že ešte v roku 1966 nebolo kde a na čom vyrábať novú kabínu ani rámy. Nové motory M630, neskôr M634, ako aj nové nápravy už boli pripravené do výroby, a tak bolo rozhodnuté o ich zavedení do modelu RT pod novým označením MT s novým motorom, prevodovkou i nápravami.

V roku 1966 tak boli skonštruované prvé verzie Škoda 706 MS (typ 706 RT s novým motorom M630, no pôvodnými nápravami a skladanými kolesami typu TRILEX). Týchto vozidiel bolo ale vyrobených len niekoľko desiatok, pretože ďalej sa vyrábali už len modely Škoda 706 MT s novými nápravami a diskovými kolesami. V nasledujúcich rokoch sa v LIAZe súbežne vyrábal rad 706 RT i 706 MT, ku ktorým neskôr pribudol nový rad LIAZ 100 a k tomu i ťažký kolesový ťahač ŠT 180.

Prvý podtyp 706 MT mal motor M630/P100 s výkonom 132 kW (180 k) a označoval sa ako LIAZ MT3, no od roku 1969 začala výroba motora M634 s výkonom 154 kW (210 k) pre označenie LIAZ MT4 (rázvor 4 600 mm) a LIAZ MT5 (rázvor 5 400 mm). Tieto modely už mali novú modernú prevodovku Praga 10P80 alebo 5P80.

Do jesene 1978 bolo vyrobených 41 300 vozidiel radu 706 MT, pričom ešte v roku 1984 zišlo z výrobných pásov 18 700 jednotiek a v poslednom roku produkcie (1988) 1 756 jednotiek. Výroba typov 706 RT a 706 MT tak skončila takmer súčasne.

Typy a prevedenia:

• Škoda 706 MT - základná verzia: valník alebo len podvozok (s kabínou) pre účelové nadstavby
• Škoda 706 MTS 24 – trojstranný sklápač
• Škoda 706 MTSP 24 – trojstranný sklápač s pohonom 4×4
• Škoda 706 MTSP 25 - podvozok s pohonom 4×4 a zosilneným rámom pre cestárenské nadstavby
• Škoda 706 MTSP 27 Agro – podvozok s pohonom 4×4 a s pomocnými náhonmi pre poľnohospodárske nadstavby
• Škoda 706 MTTN – návesový ťahač
• Škoda 706 MTV 5 – dlhý valník
• a množstvo ďalších podvariánt

Toto "medzitypové provizórium" nakoniec trvalo viac ako 20 rokov, pretože výroba skutočne moderného Liazu 100 sa s oneskorením rozbehla až po roku 1974 a ešte niekoľko rokov trvalo, pokým dosiahla plánovaný rozsah.

• 
  Škoda 706 MT4 s hydraulickou rukou
• 
  Škoda 706 MT nemeckého zberateľa
• 
  Škoda 706 MTSP s pohonom 4 × 4
• 
  Škoda 706 MTS 24 pri skúške bŕzd

• LIAZ
• LIAZ 100
• Karosa
• Škoda
• Škoda 706 RTO

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škoda 706

• KOŽÍŠEK, Petr; KRÁLÍK, Jan: L&K - ŠKODA, 1895-1995, 2. díl: Let okřídleného šípu, (Motorpress Praha 1995), ISBN 80-901749-4-9
• KUBA, Adolf: Automobil v srdci Evropy, (NADAS Praha 1986)
• NEUMANN, Jan: Autobus Škoda 706 RO, (Grada Publishing 2009), ISBN 978-80-247-2586-4
• LIAZ.cz: Řada RT: prospekty
• LIAZ.cz
• LiazNavzdy.cz

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Škoda 706 na českej Wikipédii.