Zámok Čechy pod Kosířem

Zámok v Čechách pod Kosířem je klasicistická stavba na okraji obce v romanticky ladenom parku. Je známy predovšetkým častými pobytmi maliara Josefa Mánesa.

Čechy pod Kosířem
zámok
Zámok v Čechách pod Kosířem.
Štát Česko
Región Olomoucký
Okres Prostějov
Súradnice 49°32′58″S 17°02′14″V
Vznik Medzi rokmi 1708–1716
Vlastník Vyvlastnený štátom
Poloha zámku Čechy pod Kosířem na Morave
Poloha zámku Čechy pod Kosířem na Morave
Wikimedia Commons: Castle in Čechy pod Kosířem
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Dejiny

Novogotická rozhľadňa zámockého parku s cintorínom Silva-Tarouca

V 14. storočí (1359) tu stála vodná gotická tvrdza obklopená dvomi rybníkmi. Jej majiteľ Lucek z Čech vlastnil polovicu tvrdze a časť dediny. Druhá polovica patrila pánom z Kunštátu. Koncom 14. storočia Velislav z Meziboře Čechy zjednotil a v roku 1416 tvrdzu aj okolie kúpil Jindřich z Kravař a Plumlova. Ďalší majitelia boli páni z Boskovic a Pernštejna. Tvrdza zanikla niekedy v priebehu 15. storočia a k roku 1512 sa uvádza už ako pustá.

V roku 1550 kúpil Čechy od Pernštejna miestodržiteľ najvyššieho pisárstva Markgrófstva moravského vladyka Matyáš z Hartunkova a založil nové panstvo spolu s dedinami Služín, Stařechovice, Lhota a Kníničky a urobil ich stredom novozaloženého panstva. K roku 1570 je v prameňoch zmienka i o tvrdzi, z čoho by bolo možné usudzovať, že vznikla nová renesančná tvrdza, ktorá stála asi na mieste južného krídla dnešného zámku. Od roku 1583 tvrdzu vlastnili rody Pivcovcov z Hradčian, Haugvicovcov z Biskupice, Podstatských z Prusinovíc, Sedlnických z Choltíc. Poslednými majiteľmi z domácej šľachty boli Skrbenskí z Hříště, ktorí v poslednej tretine 17. storočia zámok prestavali.

Lichtenštejnovci

V rokoch 1707-1716 boli majiteľovi Lichtenštejnovci, a v období 1708-1716 bola tvrdza za kňažnej Márie Terézie Antónie z Lichtenštejna, dcéry Jana Adama I. z Lichtenštejna (1662-1712) prestavaná na barokový štvorkrídlový zámok s priečelím obráteným na juh.

Zámocký park

Jan Adam I. z Lichtenštejna bol iniciátorom mnohých moravských stavebných podnikov. V neďalekom Plumlove staval podľa plánov svojho otca okázalý zámok asi 20 rokov pred stavebnou akciou v Čechách pod Kosířem. Ďalšími majiteľmi panstva boli Antonín Dominik Winkler z Winklenberka (1716-1732), Adam Hynek gróf Berthold (1732-1753), Jiří Antonín Grechtler (1753-1768). V roku 1768 české panstvo kupuje cisársky tajný radca gróf Emanuel Silva-Tarouca, reprezentant rakúskej vetvy pôvodného veľmi starého portugalského rodu, ktorý z panstva týmto zriaďuje rodinný fideikomis a zakladá tak rakúsku (moravskú) líniu rodu.

Gróf Ervín Vilém Silva-Tarouca (1815-1846) zámok v rokoch 1839-1843 prestaval v neskoro klasicistickom slohu podľa plánov J. E. Zernecka. Vtedy bola tiež pôvodne baroková záhrada rozšírená a premenená v prírodne krajinársky park (21,5ha), nadväzujúci na zalesnené svahy Kosířa a oživený romantickými stavbami - novogotickou rozhľadňou a skleníkom, záhradným altánkom, ktorý neskôr slúžil Josefovi Mánesovi ako ateliér. (V roku 1958 orgány pamiatkovej starostlivosti realizovali návrh Bohuslava Fuchsa na uvedenie tohto letného Mánesovho ateliéru do pôvodného stavu z doby maliarových pobytov v týchto miestach.)

Súčasťou parku sú aj rybníky a malá jaskyňa.

Josef Mánes

Empírový altánok kedysi slúžil Josefovi Mánesovi ako ateliér

Častým hosťom rodiny grófov Silva-Tarouca býval Josef Mánes. Gróf Fridrich Silva-Tarouca totiž v rokoch 1835-1838 študoval v krajinárskej škole profesora Antonína Mánesa na pražskej Akadémii; od tejto doby možno datovať priateľstvo Mánesovej rodiny s grófmi Silva-Tarouca, ktoré život a tvorbu Josefa Mánesa významne ovplyvnilo.

Súčasnosť

Hoci sa posledný majiteľ panstva František Arnošt hlásil vždy k českej národnosti, bol po jeho smrti zámok v pozostalostnom konaní v rokoch 1945-1949 vyvlastnený československým štátom.

V súčasnosti je v zámku prevádzkovaná pamätná sieň Josefa Mánesa (organizačne súčasť Múzea Prostějovska). Počiatky snáh o jej zriadenie sa datujú už do 2.polovice 19.storočia, pretože Silva-Taroucovci vzhľadom k svojim vzťahom s Josefom Mánesom a vďaka svojmu pohostinstvu vlastnili množstvo väčších aj drobnejších jeho diel; záujem o Mánesove dielo potom rástol predovšetkým od začiatku 20.storočia. Pamätná sieň bola však otvorená až 14.júla 1957.

V zámku bolo do roku 2005 sídlo Detského domova a Špeciálnej školy. Park je prístupný verejnosti.

Celý komplex zámku a parku je kultúrnou pamiatkou.

Literatúra a pramene

  • MUZEUM PROSTĚJOVSKA v PROSTĚJOVĚ. ČECHY pod KOSÍŘEM Historie a současnost.
  • HOŠEK, Emil. Mé vzpomínky na hraběcí rod Silva–Tarouca. Střední Morava: kulturně historická revue, 1998, č. 6, s. 98–103.
  • VALÁŠKOVÁ, Jana. Čechy pod Kosířem – historie rodu Silva Tarouca. In Průhonice dříve a nyní. Hrdějovice: Agentura Bonus, 2005, s. 49–59.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čechy pod Kosířem (zámek) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.