Ústav lekárskej kozmetiky

Už pred druhou svetovou vojnou boli určité tendencie zapájať aj lekárov do riešenia problematiky kozmetického lekárstva. Bez nároku na úplnosť uvádzame niektorých lekárov, ktorí sa čiastočne alebo úplne venovali lekárskej kozmetike.

V Bratislave lekár - kozmetológ MUDr. Štefan Bednár, ďalej MUDr. Sylvia Diošová-Ledererová a MUDr. Viera Markovichová, ktorá na Kožnej klinike Fakultnej nemocnice v roku 1960 zriadila pracovisko kozmetického lekárstva a sa zúčastnila ako lekárska námestníčka Ústavu lekárskej kozmetiky v Bratislave vo veľkej miere na zriadení a budovaní tohto ústavu.

Na kožnej klinike v Košiciach rozvíjala MUDr. Oľga Krajáková problematiku lekárskej kozmetiky.

V celoslovenskej relácii koncepčne a organizačne sa venoval problematike kozmetického lekárstva primár MUDr. Andrej Babák v Trnave. Ako dlhoročný predseda Kozmetologickej komisie Slovenskej odbočky Dermatovenerologickej sekcie Lekárskej spoločnosti J. Ev. Purkyně sa postaral nielen o organizovanie obľúbených tzv. Smolenických kozmetologických dní na zámku Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach, ale stal sa aj spoluorganizátorom odborného kurzu pre komunálne kozmetičky, napísal potrebné učebné pomôcky a stal sa spoluautorom prvej odbornej knihy o kozmetike „Kozmetika dnešnej ženy“.

V priebehu pracovných dní v Smoleniciach v dňoch 7. – 8. júna 1963 sa vypracovala rezolúcia obidvoch kozmetologických komisií, v ktorej sa rieši otázka doškoľovania lekárov a stredných zdravotníckych pracovníkov v problematike kozmetického lekárstva, otázka odborného dozoru dermatológov nad pracoviskami komunálnej kozmetiky, otázky vývoja kozmetických prípravkov a ich odbornej kontroly a nie na poslednom mieste aj otázka zriadenia Ústavu lekárskej kozmetiky v Bratislave.

Rozhodnutím Povereníctva Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo, bol s účinnosťou od 1. apríla 1968 zriadený Ústav lekárskej kozmetiky so sídlom v Bratislave, ako priamo riadená organizácia Povereníctva, neskoršie Ministerstva zdravotníctva SR.

Súčasne bo lvydaný dňa 29. novembra 1967 pod číslom Z–7204/67-IV/B-3 aj Štatút Ústavu lekárksje kozmetiky s účinnosťou od 1. apríla 1968. Rozhodnutím povereníka zdravotníctva bol menovaný za riaditeľa ústavu prof. MUDr. Eugen Hegyi, DrSc. s účinnosťou od 1. januára 1969.

Zdravotnícki pracovníci začali nastupovať dňom 15. apríla 1969, spočiatku MUDr. Viera Marchovichová ako vedúca klinického úseku a tri lekárky (MUDr. Viera Bíziková, MUDr. Helena Jablonková a MUDr. Pavlina Valková).

Celková činnosť vedúcich pracovníkov ústavu sa zamerala v tomto období na dokončenie adaptácie provizórnych priestorov na Štefánikovej ulici 7, na odborné vyškolenie lekárov a stredných zdravotníckych pracovníkov v liečebných postupoch a zákrokoch a na výstavbu nových objektov pre Ústav lekárskej kozmetiky v Bratislave, eventuálne na zriadenie pobočiek ústavu na území Slovenska.

Od založenia ústavu sa vystriedalo 5 riaditeľov:

Od začiatku bola priestorová otázka ústavu veľmi ťažká. Začalo sa v bývalej malej lekárni na Štefánikovej ulici č. 7 o ploche asi 100 m2, v ktorej sa zriadila malá operačka, bola tam „recepcia“, čiže príjem pacientov s čakárňou, dve ordinačné miestnosti pre lekárov a jedna prevádzková miestnosť s boxami na ošetrenie pleti. Pre oneskorené ukončenie adaptácie sa presunuli prví pracovníci ústavu do priestorov ZÚNZ n.p. Slovnaft v Bratislave. Výroba (galenické laboratórium) sa spočiatku umiestnila v priestoroch Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, technicko – kontrolný úsek sídlil v priestoroch patronátneho závodu Gumon n.p. v Bratislave. Riaditeľstvo ústavu sídlilo v jednej núdzovej stavbe po stavbároch na dvore Ústavu klinickej onkológie pre Slovensko.

Oficiálne bol Ústav lekárskej kozmetiky otvorený dňa 15. januára 1971.

Postupne sa budovali pobočky ústavu a to preto, aby sa vzhľadom na limitujúce podmienky v Bratislave mohli približovať výkony obyvateľstvu Slovenska. V júni 1973 sa zriadila za pomoci primára MUDr. Františka Vlčka, CSc., pobočka v Piešťanoch, spočiatku v priestoroch Balney, r. 1980 za pomoci závodu DUslo, n.p., MNV v Šali a a NsP pobočka v Šali. Kúpil sa dom v Banskej Bystrici. Výroba prípravkov ústavu sa umiestnila r. 1977 na katolíckej fare v Záhorskej Bystrici, kde sa zriadilo aj školiace centrum pre stredných zdravotníckych pracovníkov a pracovisko pre Black-light (PUVA).

V čase po prevode ústavu na hospodársku organizáciu (dňom 1. januára 1981 sa Ústav lekárskej kozmetiky pričlenil generálnemu riaditeľstvu Slovakoterma v Bratislave) sa dom v Banskej Bystrici predal a pracovisko v Šali sa zrušilo.

Pre zauzlenú ekonomickú situáciu v rokoch 1970 – 1972 sa nerealizovala výstavba Ústavu lekárskej kozmetiky v Bratislave. Podarilo sa získať pamiatkovo chránený objekt na Kozej ulici (predtým Šmeralovej ulici), tento rekonštruovať s dňa 2. januára 1981 dať do prevádzky. Výroba sa presťahovala r. 1983 zo Záhorskej Bystrice do Bratislavy, na Štefánikovu ulicu č. 7 a v septembri 1989 na Kutuzovovu ulicu č. 23.

• Esteticko-plastická chirurgia
• Korektívna dermatológia
• Dermatovenerológia
• Laserová medicína
• Lekárska kozmetika